Ale predtým, než vyrazíme, by sa patrilo povedať niečo o kudlovskej histórii :
Kudlovce boli do 19. až začiatku 20. storočia samostatnou dedinou ležiacou v blízkosti Humenného. Najstaršia písomná správa o ich existencii pochádza z roku 1451, pravdepodobne však jestvovali už podstatne dlhšie (možno už od 14. storočia). V 15.-17. storočí bola obec nepretržite majetkovou súčasťou Humenského panstva rodu (našich starých známych) Drugetovcov. Zdokumentované staršie dejiny Kudloviec sú v rámci regionálneho kontextu zvláštne, ba priam neobvyklé. Minimálne o období 16. a 17. storočia vieme, že Kudlovce sa vymykali forme klasickej poddanskej dediny, fungujúcej primárne na báze poľnohospodárstva. Kudlovčania boli totiž takmer výlučne osadou remeselníkov, doslovnou dedinou dielní. Tejto interpretácii nahráva do karát záznam z urbára z roku 1623, v ktorom sa píše, že vtedajšie domácnosti vlastnili nejaké menšie polia, no boli primárne ako remeselníkmi a sluhami v službách Drugetovcov. Miestni navyše nespadali do kategórie typických roľníkov a boli oslobodení od platenia daní panovníkovi. Remeslá uvádzané v dobových záznamoch nám prezrádzajú, že dedinu obývali najmä hrnčiari, kuchári, kamenári, krajčíri, stolári a kolesári / kolári. Niektorí boli aj pastiermi, kočišmi, poslami, atď. Zo spomínaného urbára z roku 1623 vieme, že dedinu obývalo 40 remeselníckych a služobníckych domácností. Tesne pred koncom 17. storočia sa počet obyvateľov dediny skôr zmenšoval - v roku 1690 žilo v Kudlovciach osemnásť želiarskych a remeselníckych domácností a 10 usadlostí bolo opustených. Vtedajší obyvatelia mali povinnosť udržiavať a obrábať zemepanskú záhradu a vinicu a doručovať listy zemepánov k adresátom v okolí Humenného. Záznamy z roku 1720 zas hovoria o spustnutej dedine, v ktorej už nebýval nik. Neobývaná bola pravdepodobne niekoľko rokov a nanovo sa zaľudnila pravdepodobne v neskorších desaťročiach 18. storočia.
Čo sa týka sľúbeného prekvapka na Lysej hore - vydržte prosím do konca a nechajte sa prekvapiť. ;-) Vopred ďakujem za trpezlivosť. (P.S. Tí šikovnejší z vás už určite prišli na to, že s tým nejako súvisí obrázok v perexe článku.)
Prosím, mapka miest, po ktorých sa prejdeme :
Vyraziť treba od druhej, ku kaštieľu bližšej križovatky pri rímsko-katolíckom farskom kostole Všetkých svätých. Cestou z druhej križovatky by ste išli viac popri cintoríne a z väčšej časti obišli Kudlovce.
Po prvých pár sto metroch a jednej zákrute by sme sa mali ocitnúť pri moste spájajúcom hlavnú kudlovskú ulicu s ulicami neďaleko skanzenu a kaštieľneho lesoparku.
Kontrast starého a nového.
Na dvor staršieho domu vedie ešte jednoduchý drevený mostík z klád.
S autom by som to na ňom neskúšal, ale pešieho či bicykel by ešte udržať mal. ;-)
Asi tretina chalúp v štvrti pôsobí relatívne spustnuto. Druhá tretina je v rôznej miere rekonštruovaná a obývaná, trvale i ako víkendové chaty. Zvyšok sú klasické rodinné novostavby.
Po niekoľkých metroch sa začne objavovať charakteristická (i keď rozhodne nie unikátna) črta miestnych starých domov :
Väčšina má vchod na pivnice priamo vpredu, v dolnej časti fasády. Niekedy sa dá do pivníc nakuknúť aj rovno z predzáhradky. :-) Ale pri tomto pitvore máme smolu, vrátka sú privreté.
Ani tu nepochodíme, zamknuté. No ako vidíte, toto je jeden z tých udržiavanejších domcov.
Zďaleka najkrajšiu ukážku typického vchodu do pivnice umiestneného priamo v priečelí však ponúka až táto chalupa :
Pekne autentická. :-)
Po kľukatej a úzkej hlavnej ulici štvrte sme dorazili k...
...k parčíku s malou zvonicou...
...na rohu nepravidelnej križovatky miestnych ulíc.
Z ktorých táto menšia, smerujúca prudko do kopca...
...bola pomenovaná na počesť prvého človeka vo vesmíre. :-) Nuž čo... Aj veľké osobnosti sa občas musia uspokojiť len so skromnými poctami... ;-))
Mostík ponad jeden z miestnych potôčikov. V tomto údolí je ich viacero a niektoré vyvierajú iba pár kilometrov odtiaľ.
Kudlovská hlavná začína pomaly stúpať do kopca...
A cestu nám krížia ďalšie staré domy s vrátkami vpredu pod oknami.
Niektoré staršie a opustenejšie než iné...
Tento je asi môj najobľúbenejší.
Ale nie je v ktovieakom stave...
Ornamentálne vetracie okienka (možno aj vletové otvory podkrovného holubníka). Taktiež zriedkavý pohľad na obnažené dosky a prútený výplet prednej steny štítu.
Zo vzdialenosti niekoľkých metrov by ste si však sotva všimli, že tu nejaký dom ešte stojí. Z južnej strany ho vcelku dôkladne maskuje zarastený dvor a záhrada. A keď hovorím džungľa, tak mám fakt na mysli menšiu džungľu...
Stúpame...
...a míňame ďalších príbuzných chátrajúceho domu...
...pre zmenu o čosi lepšie udržiavaných...
Dobrí ľudia sa všade zmestia, o čom svedčí aj táto rozprávkovo drobná drevená chalúpka. :-)
Ulica sa nám okrem stúpania stáča aj do fajnej zákruty... A vďaka trochu vyššej nadmorskej výške sa naskytá celkom pekný výhľad na Humenské vrchy a západné okraje Vihorlatských vrchov.
Ak vezmete ďalekohľad alebo zazoomujete trochu s fotoaparátom, dovidíte bez problémov až k Jasenovskému hradu na opačnom konci laboreckého údolia. Za posledné dva roky bol vonkajší priestor okolo hradu trochu vyklčovaný na severnej strane hradného kopca, aby sa na hrad dalo lepšie vidieť.
Pomaly ale isto sa sa blížime k hornému okraju Kudloviec, ktorý predznamenávajú aj novšie poschodové vilky z cca 70.-80. rokov.
V dôsledku extrémne svahovitého terénu a malému priestoru sú jednou z kudlovských špecialít aj takto kombinované budovy. Garáž a skleník v jednom ? Prečo nie. :-)
Dvor jedného z rozostavaných, no doteraz nedokončených rodinných domov zdobí tvorivý neporiadok. Vrátane autovrakov...
Paradajkový Trabant kombi, zaparkovaný na večnosť.
Najsevernejšia a posledná zastávka humenskej MHD, na samom konci Kudloviec. Asi vás nijako neprekvapí, keď vám poviem, že je len minimálne frekventovaná.
Na asfaltku ďalej nadväzuje betónovo-asflatová poľná cesta, ktorá sa potom postupne vetví do rôznych odbočiek k jendotlivým častiam záhradkárskych osád.
Tu odbočka, tam odbočka.
Chaty na úrovni malých rodinných domov...
...alebo polo-obývateľných útulní z betónu, dreva a prefabrikátov...
...rozprestierajúcich sa v celých reťazcoch po vrchných častiach svahu....
Cesta ide a ide...
...napravo od nej rastie divoký mix listnáčov a pre okolie Humenného typických zavlečených borovíc...
Onedlho sa priblížime ku križovatke, pri ktorej odbočíme doľava a pôjdeme cez lúku smerom k svahu.
Áno, hore po tom svahu - presnejšie po úseku, ktorý vidíte za tou alejou či hájikom osamotených stromov tiahnucich sa od úpätia až po vrchol.
Medzitým na podvečernej oblohe utvorili oblaky rôzne zaujímavé útvary a obrazce...
No fantázia... :-)
Ospravedlňujem sa za miernu prepálenosť tejto fotky, neboli najlepšie svetelné podmienky. Hore a v strede však máte presnejší výhľad na úsek svahu, po ktorom pôjdeme. Tmavšia "stužka", ktorá sa po ňom vinie, je chodníček, ktorý použijeme na výstup.
Na pár sekúnd si dajte oddych. Menšie kuk ponad pletivový plot do dvora jednej z priestrannejších záhradiek. :-)
Pokračujte po ceste asi ešte 100 metrov, potom odbočte vľavo na poľný chodník, ktorý vás pomedzi stromy privedie na túto lúku a k tejto jednoducho oplotenej záhradke. Naľavo od nej začína nový chodník hore svahom. Jednoduchý, vydupaný.
Poradil by som neponáhľať sa. Kopec je dosť strmý a cestička na ňom je väčšinou nevykosená, takže sa radšej riaďte heslom "pomaly ďalej zájdeš". Desať minút až taký rozdiel neurobí a aj pri pomalšej chôdzi sa celkom kvalitne zadýchate, kým vyjdete hore na hrebeň... ;-)
Z tejto strany svahu je veľmi dobrý výhľad na najvyššie položenú uličku záhradkárskej osady na pravej strane údolia. Jej koniec zasahuje aspoň do dvoch tretín náprotivného hrebeňa. Že si vôbec dali tú námahu budovať to na takej zalesnenej strmine. :-P
Steblá trávy sa ticho vlnia v podvečernom augustovom vánku.
Pri nohách nám poskakuje miestne hmyzie osadenstvo... :-)
V diaľke sa otvára obmedzený, no dosť impozantný pohľad na Kudlovce a na Humenné, ležiace v hlavnej časti doliny.
Svah okrem travín nehýri ktovieakou flórou, farebnosti tu zachraňujú česť najmä bodliaky.
Tesne pod vrcholom naberajú vysoké steblá trávy príjemnú sýtozelenú farbu.
Slnko občas vykukne spoza mrakov, ale je už badať, že do jednej alebo dvoch hodín zapadne.
Ešte meter, ešte dva... aaaa... sme hore. :-)
Zatiaľ sa porozhliadajte a vydýchnite si. Posledná etapa dnešnej vychádzky povedie po chodníku v lese (ten po našej ľavačke).
Toto už nie sú barančeky, ale hotové lietajúce langoše... :-D
OK, sranda bokom. Opekať teraz nebudeme, ale tu máte ohnisko, aby ste do budúcna vedeli, kde ho nájsť. Zíde sa nám teraz aj ako východiskový bod. Blízko ohniska totiž vstupujú do lesa tri rôzne chodníky. Odporúčam vziať ten stredný (začína pár metrov ďalej od ohniska, ale trochu viac naľavo a vzadu). Ak zoberiete ten úplne napravo (najbližšie k svahu, po ktorom sme teraz vyšli hore), budete len ísť a ísť a náš cieľ miniete o niekoľko desiatok metrov. Veci komplikuje fakt, že tento chodník vpravo je dosť zarastený z oboch strán, takže ani neuvidíte, kde ste minuli cieľ. Na tento chodník nevstupujte, lebo len zbytočne zablúdite alebo dokonca dôjdete na opačný koniec vrchu a stratíte sa v ešte hustsších lesoch. Ak vezmete tretí chodník - úplne vľavo a najbližšie k brestovskej strane svahu - po pár metroch by ste sa mali ocitnúť napr. aj na tomto mieste :
Ak by ste pokračovali ďalej tadiaľto, znova miniete náš finálny cieľ - ale tentokrát iba o pár metrov a pri hlbšom pohľade do lesa by ste ho mali zbadať pomedzi redšie stromy.
Ozaj, na okraji tohto chodníka je zčasti odlesnený svah, takže by sa vám mala naskytnúť príležitosť nakuknúť do vedľajšieho údolia :
V doline vedie cesta z Humenného do neďalekej dediny Brestov, vzdialenej ešte asi kilometer alebo dva od tohto miesta (vzdušnou čiarou). Dve drobné biele bodky na tej vzdialenej lúke sú pasúce sa kravy.
No ale naspäť k ohnisku a logickému riešeniu : Vziať stredný (spočiatku nie tak očividný) chodník. Napnite zrak, po cca 40-50 metroch by sa na jendom zo stromov po ľavej strane chodníka malo objaviť toto :
Ak ste po spomínaných 40-50 metroch naďabili na túto drevenú šípku pribitú o strom pri chodníku...
...a na túto drobnú odbočku vľavo (na ktorú šípka ukazuje), tak vám blahoželám. Dorazili ste na miesto určenia. A kde to teda sme ?
No, sme tu. Les na Lysej hore ukrýva čudesný pomník jednej zabudnutej kapitoly humenských dejín.
Naposledy ho rekonštruovali pred 10 rokmi.
"Čože... Hrob ?! Hrob na "Grófke" ? Hrob nejakej grófky ?" pýtate sa zarazene...
Len pokoj. Nie je všetko vždy tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Ak to aj bol hrob, tak len na krátky čas. Táto kôpka monolitických kameňov je skôr pomníkom, náhrobným kameňom.
"A pre koho ?" pýtate sa zvedavo. Nebudem zdĺhavo vysvetľovať - pokojne si prečítajte text na tabuli :
To, že sa tieto udalosti odohrali v roku veľkej stredoeurópskej cholerovej epidémie a východoslovenského roľníckeho povstania, rozhodne nie je vecou náhody. Antonia Vandernathová mala zjavne smolu, že sa práve nachádzala v oblasti, kde to vrelo. I keď... spoločensky to vtedy vrelo takmer všade, v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov štvorcových...
A tak je tu tento symbolický pomník... možno i symbolický hrob... Oddelený od súčasnosti priepasťou 180 turbulentných rokov a neobjasnených záhad okolo konečného osudu mladej grófky...
...naďalej tu mĺkvo stojí a oxiduje. A aj keď je to nepravdepodobné, Antónia možno odpočíva spolu s ním... presnejšie pod ním... A možno nie. Možno sa jej pozostatky dávno rozpadli v jednom z masových hrobov, vykopaných niekde ďaleko od mesta, už dávno ukrytých a zabudnutých. A náhrobok si tu stojí...
Spoločnosť mu robí iba zeleň okolitých húštin...
...zvuky lesa...
...a príležitostná návšteva peších turistov pohybujúcich sa v okolí záhradiek a Kudloviec. Tichá, kuriózna, takmer neznáma a takmer zanedbateľná pamiatočka.
No má, spolu s okolitým lesom, istý genius loci... Všakže ?
Naspäť na lúku. Stmieva sa.
Načase vydať sa naspäť...
Patrične brzdite pri zostupe zo svahu. Dá sa z neho aj zbehnúť - za predpokladu, že zbytočne nezakopnete o nič a nebudú vám prekážať boľavé nohy dole na úpätí... ;-) Päť-sedem minút dole chôdzou a dve až tri minúty behom. Je to na vás... ;-D
Podvečerné tiene sa predĺžujú...
...a na staré poloopustené chalupy v Gagarinovej uličke...
...pomaly padá súmrak.
Tak, zatiaľ pekný večer a do počutia.... ;-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - august 2009
Použitá literatúra :
Uličný F., Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (Kudlovce, str. 258), Zemplínska spoločnosť Michalovce 2001
text uvedený na symbolickom hrobe / pomníku Antonie Vandernathovej
