Na nevysokom kopci nad západným okrajom mesta Prešov dominuje barokový komplex Kalvárie. V minulosti bola považovaná za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska (po banskoštiavnickej).
Vznik Kalvárie v Prešove bol, podobne ako mnohých ďalších mestách, úzko spätý s érou rekatolizácie, vrátane činnosti jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia. Stavba prvých sakrálnych objektov sa začala r. 1720 a pokračovala do roku 1769. Niektoré kaplnky krížovej cesty vznikali ešte i v 19. storočí, a to až do r. 1893. Ako prvé posvätil jezuitský superior kaplnku Krista na Olivovej hore a kríž v jeseni 1721. Stavbu realizovali postupne v priebehu viacerých desaťročí z prostriedkov mesta a darcov spomedzi mešťanov a okolitej šľachty (barón Dessewffy, gróf Sirmai, grófka Barkóczyová, barón Klobušický, barón Medňanský, knieža Radziwill, richtár Juraj Smolník a i.). Celý komplex Kalvárie je tvorený kostolíkom sv. Kríža, štrnástimi kaplnkami so zastaveniami krížovej cesty, veľkou kaplnkou Svätých schodov, katakombami a cintorínom.



Kaplnky krížovej cesty vznikali postupne od r. 1721 do r. 1893. Všetky majú podobný tvar so štítovým priečelím, zdobeným ornamentmi a erbom donátora a polkruhovo zaklenutým vstupným portálom s bohato zdobenou mrežou.







Z popísaného tvaru vybočuje druhá dominanta Kalvárie, kaplnka Svätých schodov. Bola postavená r. 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme. Stavbu financoval litovský knieža Radziwill, ktorý prišiel do Prešova spolu s dvorom a osobnou gardou (kozákmi) v jeseni 1764. Kaplnku dal postaviť z vďačnosti mestu za poskytnutie azylu po nútenom úteku z Poľska. V priečelí nad vchodom je umiestnený jeho erb s darovacím nápisom, vnútrajšok vypĺňa 28 schodov s miestom pre relikvie svätých, oltár s kamennou plastikou Piety a nástenné maľby od O. Trtinu (2. polovica 18. st.).


Celý cyklus krížovej cesty pozostáva z nasledujúcich kaplniek: 1. Posledná večera, 2. Ježiš na Olivovej hore, 3. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom, 4. Sväté schody, 5. Bičovanie, 6. Neznámy fundátor, 7. Ježišovo stretnutia s plačúcimi ženami, 8. Ukrižovanie, 9. Kristus na kríži, 10. Sňatie z kríža, 11. Uloženie do hrobu, 12. Zmŕtvychvstanie, 13. Neveriaci Tomáš, 14. Nanebovstúpenie.


Zároveň s kostolom a kaplnkami bol založený i cintorín, ktorý pôvodne slúžil na pochovávanie donátorov Kalvárie (Turčáni, Spléni, Sirmai, Dr. Paracelsus), neskôr aj pre ľudí z blízkych mestských štvrtí (Pod Kalváriou, Za Kalváriou), ako aj iných osôb. Na cintoríne je niekoľko zaujímavých, umelecky cenných šľachtických a meštianskych krýpt v empírovom a historizujúcom slohu.

















V roku 1836 boli pod kostolom postavené katakomby, slúžiace ako hrobka pre kňazov. Ich múr so vstupným portálom vytvára pri pohľade z mesta ilúziu hradbového múru.






































Celý komplex Kalvárie bol dôkladne reštaurovaný a následne upravený v rokoch 1972 - 1983. Ako je vidieť z viacerých fotografií, od minulého roka prebieha nová vlna reštaurátorských a rekonštrukčných prác.
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - október 2007
Sprievodný text čerpal zo stránky http://www.presov.sk/article.php?i_id_article=3106
Prešovskú kalváriu nájdete aj na Google Maps.