Masív sa rozprestiera v katastrálnych územiach obcí Humenné, Jasenov, Chlmec a Ptičie. V roku 1980 bol vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu (ŠPR) o rozlohe cca 541,50 hektárov. V roku 1995 bola na základe nového zákona NR SR číslo 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny povýšená na národnú prírodnú rezerváciu (NPR).
Dôvodom pre vyhlásenie tohto územia za chránené bola najmä pôvodnosť a druhová bohatosť jeho rastlinstva a živočíšstva. Na relatívne malej ploche sa tu vďaka vápnitému horninovému podkladu a rôznosti pôdnych a mikroklimatických podmienok vytvorila celá mozaika prírodných spoločenstiev, navzájom vyvážených s prostredím. Nachádzajú sa tu spoločenstvá zväzov vápnomilných bukových lesov, sucho-teplomilných submediteránnych dubových lesov a skalných stepí. Podľa A. Zlatníka sa tu nachádza 6 lesných typov skupín - dubové bučiny, bukové dúbravy a drieňové dúbravy. Vedúcou drevinou je dub plstnatý. Duby sú v rámci masívu veľmi rozšírené aj v jeho najvyššie položených miestach, často v trpasličej forme pripomínajúcej kríky alebo kosodrevinu.
Toľko k faktom, hoďme teraz pohľadom po mape :
Mapa masívu, NPR Humenský Sokol a okolia Jasenova a Podskalky
Mapa širšieho okolia, vrátane juhu Humenného, chotárov obcí Jasenov, Ptičie a Chlmec a časti Humenských a Vihorlatských vrchov
Odporúčam začať túru na okraji Sídliska pod Sokolejom (známeho aj ako "Máj"). Po poľnej cestičke sa prejdeme popri severnom okraji masívu. Akonáhle dôjdeme po jeho severnovýchodný roh, prejdeme na miestnu lúku a držíme sa okraja lesa, idúc smerom na juh.
Rómska osada pri Podskalke...
Pohľad na Humenskú (444,7 m n. m., vpravo) a Martinovo (416,6 m n. m., vľavo). Obidve ležia na druhom konci údolia miestneho potoka Ptava, naproti Humenskému Sokolu. Územie vrchu Humenská je od roku 1980 NPR s rozlohou 70,4 ha. Predmet ochrany je podobný ako pri Sokole - geologická jedinečnosť územia, pestrá skladba spoločenstiev lesných drevín, vzácna flóra a fauna.
V úzkom terasovitom údolí medzi Humenskou a Martinovom sa nachádza väčšia záhradkárska osada.
Za masívom Humenskej sa nachádza dedina Ptičie. Teraz už ale zahneme do lesa po našej pravici a držíme sa jheo okraja, pokračujúc ďalej na juh po úpätí sokolského masívu, kým nedôjdeme približne do jeho polovice. Tu by sme mali naďabiť na poloopustenú rekreačnú oblasť Podskalka, pri ktorej začína aj náučný chodník po najzaujímavejších častiach rezervácie. Po zvyšok cesty sa naň budeme spoliehať, s výnimkou jednej malej odbočky hore na hrebeni.
V nižších polohách a najmä na okrajoch lesa naďabíte na rôznorodý mix pôvodných a zavlečených stromov a rastlín. Tento fešák obrastený brečtanom pôsobí priam rozprávkovo...
Tento vyzerá, akoby sa už chystal ožiť... :-)
Aj v takýchto nízkych polohách poľahky nájdete paprade...
Skalopád. Serpentíny stúpajúce do strmého svahu sa objavia už o niekoľko minút...
Cesta sa nám čoraz viac kľukatí a balvanov pribúda...
Už sme hore na točitých schodoch miestnych skál. Mnohé pripomínajú pestré malé záhrádky. Mach, brečtan, plavúne. Fantázia. :-)
Aj keď sú všetky tunajšie balvany pomaly zvetrávajúce zlepence, neradil by som do tejto štrbiny strkať ruku. Nikdy neviete, či by si to v momente nerozmysleli... ;-))
Horné časti skaly sú ešte relatívne celistvé, ale dolnú už nahlodali tisícročia erózie...
Skalné ruže na chodníku.
Len sa nepotknúť na skalných schodíkoch...
Oddych na päť minút.
Les je tu stále pomerne hustý...
...no nájde sa tu viacero dier v poraste, ktoré ponúkajú drobné výhľady smerom na východ...
Po dosiahnutí hrebeňa sa chodník ocitá na určitej križovatke. Ak zoberiete vetvu stáčajúcu sa na sever (vpravo), dorazíte po chvíli na Červenú skalu, najvyšší vrchol masívu (447 m n. m.). Bohužiaľ, aj napriek výške neponúka tamojšia vyhliadka dokonale široké panorámy, vzhľadom na to, že je vrchol dosť clonený stromami. Ak chcete takmer 360° výhľady po celom okolí, treba skúsiť južnú odbočku (vľavo) a vydať sa na o čosi nižšiu Tretiu skalu (405 m n. m.). Nebudete musieť ísť príliš ďaleko, oba spomínané hlavné vrcholy pohoria sú od seba vzdialené len niekoľko stovák metrov.
Po 2-4 minútach chôdze od križovatky narazíme na severnú stenu skalnatého vrcholu Tretej skaly.
Prejdite tou úzkou puklinou v skalnej stene a pokračujte ešte pár metrov po chodníčku na druhej strane. Ak by ste potrebovali oporu, na pravej strane pukliny sú pripevnené menšie reťaze.
Tak, a sme tesne pod vrcholom brala. Teraz sa už len vyškriabať po tomto strmšom svahu a sme hore.
Rastú tu nižšie stromy a najrôznejšie kríky. Nájdu sa medzi nimi aj takéto krásne šípky.
Hm, ísť touto polovicou svahu sa oplatí viac... ;-)
Vitajte na Tretej skale ! :-) Stojíme práve na severnom konci vrcholového brala.
Pokojne sa poobzerajte.
Mmm, borievky. Je ich tu dosť. Nenazbierame si pár plodov na domáce destilovanie ? ;-))
Len rovno za nosom, na koniec skalného cípu, a hneď sa vám otvoria výhľady...
Pohľad za chrbát, smerom na juh. Vrchol je veľmi zvlnený, ale patrične rozsiahly.
Severný cíp brala. Pozor, aby ste nespadli...
...lebo strž rovno pod ním je plná skál a niekoľko metrov hlboká...
...a rastie v nej celá plejáda kríkov s bobuľami, ktoré by vám odporučil nejeden atlas liečivých rastlín.
Ale prejdime k výhľadom, veď kvôli nim sme sem liezli. Pri pohľade na západ a sever sa pred nami objaví väčšina Humenného, len mierne cloneného stromami :
Smerom na severovýchod uvidíme okraj svahu Humenskej, dolinu potoka Ptavka a dediny Ptičie.... a v pozadí Vihorlatské vrchy.
Neďaleko hlavnej cesty smerom na Chlmec sa nachádza staré a dnes už opustené sanatórium na Podskalke.
Pohľad na severnú polovicu údolia potokov Ptava, Ptavka a Banka a polia medzi Ptičím a Chlmcom. V pozadí vrch Čierna (612 m n. m.).
Polia v chotári dediny Chlmec.
Rybník pri hlavnej ceste neďaleko Chlmca.
Samotná dedina Chlmec...
...a lyžiarsky svah miestneho vidieckeho strediska. V posledných rokoch ho počas zimných večerov vidno aj z opačnej strany Humenských vrchov (z diaľky niekoľkých kilometrov), za čo vďačí novému osvetleniu pre nočné lyžovanie.
Pohľad na južné okraje Humenských vrchov. Zídeme trochu nižšie po chodníku a z druhej vyhliadky vrcholu sa pozrieme ešte na západ.
Na vrchole Tretej skaly je viacero stromov zakrpatených, no ani jeden z nich nemá na tento bizarný pokrútený dub rastúci henď vedľa chodníka...
Ľaľa ju ! Aconitum anthora (prilbica jedhojová). Ďakujem diskutujúcim za malú botanickú radu. :-)
Buďte bez obáv, na túto skalku nie je nutné loziť ktovieako vysoko.
Pomerne hrboľatá lavička, ale môžete si skúsiť sadnúť, ak chcete. :-)
Zlepencové a ílovcové skaly pomaly podliehajú pažravým rastlinám...
Malý veľký svet.
Panoráma hlavného masívu Humenských vrchov.
Pohľad na Jasenov a jeho chotár. Osamotený oválny kopec naľavo od dediny sa volá Hôrka.
Pohľad smerom na Jasenovský hradný vrch. Samotná ruina hradu je pomerne slabo viditeľná (no mali by ste si ju všimnúť približne v strede fotky).
Zbaľte si batohy, dáme sa na zostup k jaskyni. Na najbližšej zákrute sa ešte môžete pokochať bledými stenami južnej a západnej časti Tretej skaly.
Neďaleko od vrcholu sa dá naďabiť ešte na jednu menej výraznú vyhliadku...
...popredie ktorej pôsobí skôr ako z Tatier alebo Fatry... :-)
Ideme dobre, na tomto chodníku sa človek fakt nestratí.
Akonáhle naďabíte na toto bralo, budete vedieť, že ste už blízko Dúpnej. Ale nie je to len hocijaké bralo...
...ale nádherná reťaz hladkých skalných útesov...
...a podivných útvarov...
...vrátane svojských prepadlín...
Pri troške fantázie to pôsobí ako skalné mesto alebo kamenná pevnosť videná z veľkej diaľky...
Miestne skaliská už tradične spolunažívajú so všadeprítomným machom, plavúňmi a papraďami.
Hopla ! Strácame zem pod nohami... :-) Ale ak si myslíte, že je to len ďalší okraj vertikálneho brala, ste na omyle. Sme totiž nad jaskyňou - doslova... Stojíte na jej "streche"...
Áno, pred chvíľou ste stáli tam hore.
Vitajte pri Dúpnej.
Ako vidíte, Dúpna nie je krasová. Je suchá a na prvý pohľad pripomína skôr skalný previs s hlbšími vnútornými priestormi. Dúpna je celkovo dlhá 35 m, no priamo prístupná je asi len z tretiny.
Stále špekulujete nad jej pôvodom ? Nuž... Zvyknete pozerať potápačské dokumentárne filmy ? Ak si lepšie prezriete tvar jej vnútra, všimnete si zarážajúcu podobosť s dnešnými podmorskými jaskyňami a útesmi. Lebo Dúpna je práve to. A tvarovo sa príliš nezmenila od čias, kedy bola neskorojurským alebo spodnokriedovým podmorským útesom pred niekoľkými desiatkami až viac ako sto miliónmi rokov... Vzhľadom na prevažne druhorný pôvod väčšiny hornín z Humenských vrchov a ostatných malých masívov Beskydského predhoria, to nie je žiadne veľké prekvapko. Celé miestne územie je jedinou zemplínskou lokalitou s výskytom jaskýň, dokonca vrátane jednej alebo dvoch krasových (medzi tieto zriedkavé výnimky patrí Brekovská artajama). Dúpna je pritom jediná prístupná (aj z legálneho hľadiska). Je taktiež chránenou prírodnou pamiatkou v rámci NPR Humenský Sokol a dlhé storočia bola nepravidelne využívaná ako skrýša pred zlým počasím alebo ozbrojenou hrozbou. V stredoveku a ranom novoveku tu pravidelne táborili zbojnícke bandy a počas vojen (vrátane druhej svetovej) ju využívali aj obyvatelia Jasenova
Vitajte vo vnútri. Vyzúvať sa nemusíte. :-) Hm, je tu za to tma ako v rohu... :-/ Načase pridať trochu svetla...
No, tak to je už podstatne lepšie... :-)
Zadná časť začína byť jemne klaustrofobická. Aby ste vstúpili do najvzdialenejších komôrok jaskyne, museli by ste sa plaziť ako had - a nie je isté, či by ste sa vôbec vrátili... Takže to radšej neskúšajte... ;-))) (Ale fakt nie !)
Zaujímavé. Nemal som ani poňatia, že v druhohorných jaskyniach vznikajú aj útvary podobné kelímkom od rastlinného tuku... Tiežturisti, grrr... :-P
Najzaujímavejšou časťou celého priestoru nie je samotná kaverna, ale jej strop. Síce absentujú krasové útvary, no podivné dutiny a obrazce utvorené rôznymi usadeninami určite opantajú váš zrak (teatrálne povedané)...
Vidíte tu tmavo sfarbenú dutinu, pripomínajúcu obrátenú a zdeformovanú kľúčovú dierku ?
Je v nej jemná vstrvička... ľadu... Zjavne jej je fuk, aké je ročné obdobie : Vonku je zamračený deň babieho leta a vládne príjemných 14 - 18 stupňov...
Nuž, je načase rozlúčiť sa s Dúpnou. Ale ešte pred odchodom sa môžete pokochať výhľadom na les z útrob jaskyne.
Po párminútovom zostupe niekoľkými lesnými chodníkmi sa ocitneme na širokánskych lúkach nad Jasenovom. Na tejto fotke vidno v pozadí hlavný masív Humenských vrchov.
Na okraji lúky oxiduje celkom pekne zatiadený posed.
No hej, práve sme zdolali tie vŕšky v pozadí.
Teta Kata mi už máva, aby som pridal do kroku. Dedina je hneď za rohom. Hôrku máme priamo pred očami.
V Jasenove sa ešte stále dá nájsť veľa dobre zachovaných chalúp...
...so špecialitou typickou pre okolie Humenného - vchod do pitvora v prednej stene domu. :-)
Hm, susedný dom je skoro identický. Jasenovčania sa v minulosti museli jeden po druhom riadne opičiť... :-)))
Obecný úrad.
No, ak vás ešte nohy nebolia, môžete výlet zakončiť cca polhodinovou prechádzkou do Humenného. Alebo môžete počkať na MHD chodiacu z mesta do dediny. Tak či onak, príjemný víkend a nech vám na túre vždy vyjde počasie. ;-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - september 2008
Použitá mapa : Turistická mapa č. 126 - Vihorlatské vrchy / Zemplínska Šírava; 4. vydanie; VKÚ Harmanec 2006
Použité a odporúčané zdroje informácií :
Turistická mapa č. 126 - Vihorlatské vrchy / Zemplínska Šírava; 4. vydanie; VKÚ Harmanec 2006 - TEXTOVÁ ČASŤ
http://www.humenne.sk/index.php?lng=sk&page=t2&go=3&go2=23&PHPSESSID=0a7b513c04a0e273442eee2c8577eea9 - NPR Humenský Sokol v sekcii Tip na výlet na oficiálnej stránke mesta Humenné
http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0050 - stránka Štátnej chrany prírody Slovenskej republiky venovaná NPR Humenský Sokol (v rámci programu Natura 2000)
