Načnime dnešný výlet plagátom výstavy :
Počas zimnej sezóny je múzeum otvorené podstatne kratšie a len cez pracovné dni. Ak si idete pozrieť expozície alebo skanzen, vopred sa ohláste a choďte naraz ako výprava (aspoň 5-6 ľudí). Ak však idete len na jednu z výstav, pokojne vás pustia aj samých a bez predbežného nahlásenia návštevy.
Obligátny pútač združenia Klub vojenskej histórie Beskydy na chodbe pred vchodom do výstavnej miestnosti (na poschodí v južnom (ľavom) krídle humenského kaštieľa).
A pod ním malá výstavka publikácii vydaných združením za uplynulých šesť rokov jeho existencie.
Tak, začnime s prehliadkou výstavy - najprv si poukazujeme šesticu infopanelov so sprievodným textom a fotografiami. Panely som sa z viacerých dôvodov zbytočne nesnažil fotiť tak, aby bol text na infopaneloch jasne čitateľný. Bolo by to príliš nákladné na počet fotiek a keďže som nechcel prehnane zahustiť článok, fotil som radšej podľa princípu "zbežne si to prezrite, a sústreďte sa najmä na dobové fotografie, pohľadnice, plány, mapy a náčrty. Čo sa textu týka, o nič v skutočnosti neprídete, lebo väčšinu z neho nájdete aj v samotných publikáciách od KVH Beskydy - obzvlášť jednej, ktorú uvádzam na konci článku, medzi odporúčanou literatúrou. ;-)
Aby som teda nezdržoval :
Infopanel č. 1 : "Karpatský front 1914-1915" (Všeobecný prehľad vývoja udalostí na fronte).
Mapa severovýchodu Uhorska zobrazujúca situáciu na východnom fronte počas poslednej fázy tzv. Veľkonočnej ofenzívy (6. apríl 1915).
Zima 1914/1915, jedna z najchladnejších za posledných pár desaťročí. Vojaci c.-k. monarchie vyliezajú zo zákopov a v treskúcom mraze a hlbokom snehu vyrážajú naprieč zemou nikoho.
Zima 1914/1915, jedna z najchladnejších za posledných pár desaťročí. Ruskí vojaci zabývaní v novovybudovaných zákopoch.
Jar 1915. Dôstojníci rakúsko-uhorskej 2. pešej divízie odpočívajú na kóte Uhlisko, neďaleko Valentoviec.
Infopanel č. 2 : "Humenné 1914".
Pohľadnica a fotografia vytvorené po jednotlivých okupáciách.
Správa veliteľa rakúsko-uhorského 29. pešieho pluku, obsahujúca strategický náčrt momentálnej situácie (koniec novembra 1915).
Rakúsko-uhorskí vojaci v (dočasne) oslobodenom Humennom koncom novembra 1914, v pozadí kaštieľ Andrášiovcov/Andrássyovcov (priestor dnešnej terasy pred kaštieľnym parkom, na hornom konci Hlavnej ulice, vedľa mestského kultúrneho strediska).
Hore : 34. pešia divízia rakúsko-uhorskej armády utáborená na Hlavnej ulici (v strede vtedajšie otvorené koryto Kudlovského potoka), Dole : Trefortova kaviareň po zatúlaných delostreleckých zásahoch (Obe fotografie vznikli koncom novembra 1914.)
Infopanel č. 3 : "Stopy prvej svetovej vojny v meste Humenné".
Mapa Humenného s vyznačenými lokalitami viažucimi sa k udalostiam vojny.
Mapa Humenného a sprievodné fotografie mestskej kalvárie, kaštieľa, železničnej stanice, starého Adrássyovského mostu cez Laborec (postaveného v roku 1899) a dnes už neexistujúceho Andrássyho námestia.
Železničná stanica a rola, ktorú zohrala v udalostiach prvej svetovej vojny.
Mestská kalvária, kaštieľ Andrássyovcov a ich rola v prvej svetovej vojne. Provizórny vojenský cintorín v Humennom, s masovými hrobmi padlých vojakov.
O improvizovanom cintoríne padlých vojakov (detailnejšia fotka).
Budovy na východnej strane Hlavnej ulice a budovy v jej centrálnej časti, na dnes už zaniknutom Andrássyho námestí.
Infopanel č. 4 : "Život vojaka na karpatskom fronte".
Výjavy z východného frontu.
Výjavy z východného frontu.
Dojímavý, ale aj úškrny vzbudzujúci list ruského dôstojníka z východného frontu, napísaný v roku 1915. Na malom priestore sa vyznáva žene, ktorej dávnejšie dvoril : O svojich skutočných citoch voči nej, o vlastnom chronickom záletníctve, o situácii na fronte a každodennej nudnej rutine, o vzrušujúcich aj odporných momentoch vojny. Myslím, že na text všetci dobre dovidíte - schválne som sa ho usiloval sfotiť tak, aby ste si ho mohli aj prečítať.
Apropo : List nikdy nedosiahol adresáta. Jeho autor zjavne zahynul skôr ako ho stihol odoslať...
Infopanel č. 5 : "Vojnové cintoríny prvej svetovej vojny".
Detail na dobové fotografie zakladania a výstavby karpatských vojenských cintorínov.
Infopanel č. 6 : "Vojnové cintoríny a ich záchrana".
Fotky rôznych lokalít so zanedbanými vojenskými cintorínmi.
Plán vojenského cintorína v Ňagove (dokončený v septembri 1917).
Fotky rôznych lokalít so zanedbanými vojenskými cintorínmi.
Fajn, to boli infopanely. Prejdime k materiálnym exponátom, keďže na ne už určite netrpezlivo čakáte :
Rakúsko-uhorská náučno-propagandistická publikácia o (ešte stále prebiehajúcej) svetovej vojne a role Dunajskej monarchie v nej.
Vydaná bola v roku 1917...
Iróniou osudu bolo, že hlavný mecenáš takýchto vlasteneckých kníh literatúry faktu - samotný štát a jeho orgány - sa už nedožil ani len konca desaťročia.
Rôzne menšie odznaky, brašne, pracky a kartičky (resp. knižôčky) s identifikačnými údajmi.
Vítrina s nádhernou zbierkou rakúsko-uhorských vyznamenaní.
Zľava doprava (od 1 po 8, ignorujúc 14 a 15) : 1.) Bronzová vojenská záslužná medaila, 2.) Železný záslužný kríž v škatuľke, 3.) Karlov vojenský kríž s príslušnou náprsnou stužkou v škatuľke, 4.) Spony náprsných stužiek dôstojníka rakúsko-uhorskej armády, 5.) Bronzová medaila cisára Karla za statočnosť, 6.) Bronzová medaila cisára Františka Jozefa I. za statočnosť, 7.) Medaila za tri zranenia, 8.) Medaila za štyri zranenia
Zľava doprava : 6.) Bronzová medaila cisára Františka Jozefa I. za statočnosť, 7.) Medaila za tri zranenia, 8.) Medaila za štyri zranenia, 9.) Pruský železný kríž II. triedy
Zľava doprava (od 10 do 13, ignorujúc 16) : 10.) Strieborná medaila cisára Karla za statočnosť II. triedy, 11.) Strieborná medaila cisára Františka Jozefa I. za statočnosť II. triedy, 12.) Strieborná medaila cisára Františka Jozefa I. za statočnosť I. triedy (s páskou za druhé udelenie), 13.) Strieborná medaila cisára Karla za statočnosť I. triedy
Zľava doprava : 14.) Vojenský záslužný kríž III. triedy s vojnovou dekoráciou a mečmi v etuji, 15.) Strieborná vojenská záslužná medaila ("Signum Laudis") cisára Karla - dvakrát udelená, s mečmi v etuji a venovaním, 16.) Strieborná vojenská záslužná medaila ("Signum Laudis") cisára Františka Jozefa I., s mečmi v etuji a menom nositeľa na vrchnáku (hauptmann barón Vilmos Stanger Friederhof)
Udeľovací dekrét k vojenskému záslužnému krížu II. triedy s vojnovou dekoráciou a mečmi.
Udeľovací dekrét na striebornú záslužnú medailu - uhorský honvédsky variant.
Štandardné ruské a rakúsko-uhorské pušky.
Polovica z nich produkt technologických inovácií palných zbraní z konca 19. a prelomu 19. a 20. storočia...
...za čo hovorí aj fakt, že aktívne slúžili mnohým armádam ešte dlho po skončení vojny. V prípade jednej z nich dokonca celé desaťročia. O čom to rozprávam ?
Aj o týchto dvoch stáliciach výzbroje radových vojakov počas prvej polovice 20. storočia. "Obyčajné", ale nenahraditeľné opakovačky, ktoré v priebehu dlhých desaťročí rozhodovali o živote a smrti desiatok (možno aj stoviek) miliónov ľudí. Státisíce človiečikov zalícili, s prižmúreným okom namierili (možno aj podvedome na okamih zadržali dych), potiahli kohútikom... poslali niekoho na druhý svet alebo úplne minuli cieľ... a potom sa opäť nacvičeným pohybom chopili páčky, trhli ňou do strany a dozadu, aby vysunuli záver a vyhodili prázdnu nábojnicu (alebo nosič, ktorý ich obsahoval). Potom rovnako bleskovým pohybom zasunuli záver naspäť, nabil sa ďalší náboj, prestrelka pokračovala. Mierna, primitívna automatika, ktorej bolo treba dopomáhať po každom výstrele vlastnou rukou. A po určitom počte výstrelov vytiahnuť záver až na doraz, do vysunutého rámčeka na náboje povkladať novú muníciu a potom ho zasunúť naspäť dole, smerom do palebnej komory a zásobníka. A toto sa odohralo v priebehu posledných sto a niečo rokov už niekoľko miliárdkrát...
Hore : Ruský Mosin-Nagant vzor 91 (1891). Kaliber 7,62 mm, náboje 54mmR, 5-ranový zásobník. Bližšie informácie o histórii a technickom prevedení tejto zbrane nájdete tu, tu a tu.
Dole : Rakúsko-uhorský Steyr-Männlicher vzor 95k (M1895k). Kaliber 7,95 mm, náboje 50mmR, 8-ranový zásobník. Bližšie informácie o histórii a technickom prevedení tejto zbrane nájdete tu, tu, tu a tu
Anglofónne národy majú jedno krásne hovorové adjektívum, ktoré dokonale vystihuje celkový nádych 91-ky : No-thrills, teda po našom "nič vzrušujúce, žiadne vzrúšo". Nagantka je totiž puška stereotypne ruská : Aj na pomery dobových vojenských opakovačiek vyzerala nanajvýš sparťansky, ale... Vydržala. Takmer všetko. Bola a je odolnosťou prevtelenou do tvaru pušky. A bola aj presná. Nie práve najostrejšie strieľajúci model, aký vtedy jestvoval, ale rozhodne bola presná, obzvlášť verzie prispôsobené na ostreľovačskú prácu. Tieto devízy aspoň trochu vyvažovali jej jedinú väčšiu slabinu, zdieľanú s nemeckým Mauserom 98 - malý zásobník, s kapacitou iba 5 nábojov (ako sme už spomenuli). V priebehu rokov vzniklo nespočetné množstvo verzií a prevedení - len za samotnej prvej svetovej vojny jestvovalo vyše osem až desať základných variantov, všetko špecializovaných pre potreby konkrétnych armádnych zložiek alebo bojových situácií (napr. pechotnija vintovka alebo dragunskaja vintovka). Obidva kusy prítomné na výstave (ešte jeden o chvíľu uvidíte) sú však najklasickejšie z klasických - štandardné kúsky, nosené radovými pešiakmi. Podobne ako veľká väčšina ruského zbrojárskeho priemyslu a výrobkov v ranom 20. storočí, aj táto zbraň bola vyrobená v kooperácii s francúzskym know-how - menovite, pod vedením naturizovaného cárskeho občana francúzskeho pôvodu, Léona Naganta. Iným z dizajnérskych veľdiel Frankorusa bol sedemranový vojenský a policajný revolver Nagant 1895, čo do versatility a kvalitného technického prevedenia pištoľový brat 91-ky.
Rakúsko-uhorský Steyr-Männlicher M1895 disponoval na tú dobu štedrým, osemranovým zásobníkom (rekordmanom medzi vtedajšími opakovačkami bola britská Lee-Enfieldka s desaťranovým). Aj keď 95-ka zďaleka nemala takú dlhú a slávnu kariéru ako jej ruský náprotivok, bola oprávneným symbolom dlhej domácej puškárskej tradície. Navrhnutá a vyrábaná bola v najslávnejšej rakúskej zbrojovke Steyr, pod dohľadom Ferdinanda Rittera von Männlichera, autora vlastného patentovaného mechanizmu pre opakovaciu pušku (ktorým do veľkej miery zabezpečil c.-k. monarchii nezávislosť na dovoze alebo výrobe licencovaných pušiek z Nemecka). Ak malo Rakúsko-Uhorsko v ranom 20. storočí, v ére vrcholného rozmachu vlastného vojenského priemyslu, nejakú skutočne silnú vlastnosť, bola to tendencia vyrábať artilériu aj ručné palné zbrane zamerané predovšetkým na presnosť streľby a rýchlosť a praktickosť nabíjania. V tomto smere mohol konštruktérom z monarchie málokto niečo vyčítať. Podobne ako Mosin-Nagant, aj 95-ka sa vyrábala hneď v niekoľkých variantoch, veľkostne alebo mechanicky prispôsobených osobitým potrebám pechoty, jazdectva, ostreľovačov, atď. Okrem rakúskeho Steyru sa M1895-ka produkovala aj v Uhorsku, v Budapeštianskej zbrojovke. Na výstave prítomný exemplár je na popiske označený ako "95k" - na prvý pohľad by teda malo ísť o karabínový variant. No po preštudovaní na nete dostupných materiálov a porovnaní fotiek odlišných verzií pušky, môžem s pokojným svedomím konštatovať, že ide skôr o kódové označenie už spomínaných miest výroby, a to : K pre Steyr a R pre Budapešť. "Náš" exemplár teda vyrobili rovno v Rakúsku.
Záver, nabíjacia páčka, kohútik, zásobník, opierka a časť zadnej mušky na Steyr-Männlicheri vzor 95k (plus muzeálna popiska dole). Hranatý otvor v zadnej dolnej časti zásobníka je výpust na vystrieľanú muníciu. Akonáhle došli náboje, vyletel z výpustu nasledujúci dielec :
Rámček na náboje Steyr-Männlichera M1895k (s demonštatívne zasunutým nábojom). Tu máte peknú fotografiu z pušky vysunutého rámčeka, naplneného novou várkou nábojov, pred opätovným zasunutím dole cez palebnú komoru do zásobníka. Jednou z odlišností M1895-ky (a mnohých ďalších rakúskych pušiek tej éry) bolo, že záver sa pri nabíjaní ďalšieho náboja nemusel najprv pootočiť do strany, stačilo ho ťahať dozadu.
Počas prvej svetovej vojny bola 95-ka jednou z hlavných zbraní československých legionárov a po vojne ju ešte niekoľko rokov používali aj armády a policajné zbory nástupníckych štátov rakúsko-uhorskej monarchie. V Československu bola nahradená už pomerne skoro, v roku 1924, puškou vz. 24 - mierne upravenou československou verziou nemeckého Mausera 98. Odkaz M1895ky a najmä Männlicherovho palebného mechanizmu však žil ďalej v návrhoch novších búchačiek, medzi iným aj v štandardnej americkej puške druhej svetovej, M1 Garand, ktorá sa z funkčného hľadiska do veľkej miery inšpirovala práve 95-kou. Hortyho Maďarsko zas od roku 1935 zaradilo do výzbroje karabínu Huzagol 35.M, vyrábanú domácou továrňou FÉG - išlo o krátku pušku vychádzajúcu z nového Männlichera 33.M a v hrubých rysoch aj z karabínového variantu starej 95-ky. A iróniou osudu tak typickou pre európske krajiny za prvej svetovej bolo, že Männlicherov mechanizmus používali aj takmer identicky vyzerajúce pušky Carcano, hlavná zbraň talianskej armády v tomto období. Dobová politika rozhodne nešla v ruka v ruke s realitou globálneho (nielen) vojenského priemyslu, o čom svedčí aj fakt, že Briti krátko po vypuknutí vojny zdúpneli, pretože pred ňou im 90 % korditu potrebného pre výbušniny dodávalo práve Nemecko. Nemci aj Rusi používali zas modely guľometov odvodené od typov pôvodne vyrábaných pod dohľadom licencie britskej značky Maxim. Aj keď najkomickejším príkladom, na aký si pamätám, je rakúsko-uhorský letecký konštruktér Camillo Castiglioni, dvorný návrhár a šéf leteckej továrne Hansa-Brandenburg, dodávateľa najlepších hydroplánov pre letectvo monarchie. Inak Talian ako repa, rodák z Terstu. :-) Ale späť k našej puške : Steyr-Männlicher dodnes existuje ako jedna z divízií materskej zbrojovky sídliacej v priemerne veľkom meste v spolkovej krajine Horné Rakúsko.
Opierka, zadná muška a drevený chránič hlavne Mosin-Nagantu vzor 91 (plus muzeálna popiska dole).
91-ka verne slúžila v pekle oboch svetových vojen, v rukách cárskych i sovietskych vojakov, v rukách stálych armád, revolucionárov, partizánov, či obyčajných banditov. Z pozície ikony moderných ruských palných zbraní ju zosadil až rýchlopalný bratranec Kalašnikov koncom 40. rokov. Ale v aktívnej službe sa ohriala až do 60. rokov, a v menšej miere sa v ruskej armáde používa dodnes, prevažne na tréningové účely. Čiperná starenka...
Pažby obidvoch pušiek. Okrem odlišného tvaru a lakovania si všimnite aj rozdiely v systéme zavesenia popruhu.
Rakúsko-uhorské vojenské a policajné pušky značky Werndl, navrhnuté ešte v 60. a 70. rokoch 19. storočia rakúskym konštruktérom Josefom Werndlom (v čase, keď bol riaditeľom zbrojárskeho podniku ÖWAG (Österreichische Waffenfabrik AG)). Počas prvej svetovej vojny boli Werndlky ešte stále súčasťou arzenálu monarchie ako sekundárne alebo rezervné zbrane pre front, no najmä pre potreby strážnych služieb.
Dole : Werndl 1867. Kaliber 11 mm. Jednoranová záležitosť, výlučne ručné nabíjanie palebnej komory. Žiaden zásobník - ani v dobovom, ani v modernom slova zmysle. Vojak s dostatočne vycvičenou rukou ju však dokázal nabiť enormne rýchlo.
Hore : Werndl 1873/77, novšia, vylepšená verzia 1867ky (pôvodne známa len ako 73-ka, ale o štyri roky prešla aj ona, podobne ako niektoré varianty 67-ky, jednou dizajnovou revíziou). Kaliber 11 mm. Inak to isté, ako jej predchodkyňa, až na to, že disponuje trošku zmodernizovanou vnútornou mechanikou a je o čosi kratšia (teda ju môžeme označiť ako "karabínu").
Viac o 1867-ke sa môžete dočítať tu, tu a tu.
Viac o 1873/77-ke sa môžete dočítať tu, tu a tu. Zadná muška tohto konkrétneho kúska má ako špeciálny doplnok pripevnený aj hranatý zameriavací nadstavec.
Apropo, všimnite si, že popisky u oboch pušiek majú v názvoch modelov menší preklep (nesprávne Véčko ;-) ).
Hlavne všetkých štyroch vystavených pušiek. Všimnite si kratšiu hlaveň 1873/77-ky a jednotlivé predné pútka pre popruh.
Ruská uniforma, (už sľúbený) Mosin-Nagant vzor 91 s nasadeným bajonetom, prenosná skrinka/kufrík na nástroje, po bokoch uniformy vystavené skrútené zvyšky vystrieľaných delostreleckých nábojov.
Základná poľná súprava na varenie a jedenie (s najväčšou pravdepodobnosťou rakúsko-uhorská).
Ruské bajonety, poľný lampášik a strana z ruskej príručky pre vojakov.
Rakúsko-uhorské bajonety, zákopové tesáky a mečíky.
Rakúsko-uhorská šabľa (vľavo) a ruská šabľa, tzv. "šaška" (vpravo).
Moderné, priemyselne vyrábané šašky si brali za vzor rovnomenný tradičný typ kozáckych šablí. A ich nositeľmi v rámci ruských jazdeckých jednotiek v prvej svetovej boli - prekvapko ! - naďalej kozáci... (Pravda, už riadne a úplne organizovaní ako trvalá súčasť stálej modernej armády.)
Ako vidíte, pre šašky je typické, že im v prednej časti rukoväte chýba chránič proti pošmyknutiu ruky. Kozáci boli zjavne dlhé storočia takí machri, že sa nebáli prípadného porezania vlastnej ruky pri neopatrnom alebo uponáhľanom vytasení šable. :-)
Mierne štylizovaná maľba jazdeckej bitky na východnom fronte.
Galéria rekonštrukčných prác na karpatských vojenských cintorínoch, uskutočňovaných KVH Beskydy.
Jediná väčšia pripomienka, ktorú mám k výstave, je, že materiálne artefakty mohli mať viac priložených popisiek (najmä tie bajonety a poľné kuchárske náčinie). A chýbala mi tam aj jedna vítrina s rakúsko-uhorskou uniformou, len tak pre úplnosť. :-)) Inak som bol spokojný. Vihorlatské múzeum by podľa mňa mohlo do budúcnosti uvažovať aj o otvorení riadnej trvalej expozície o vplyve prvej svetovej vojny na históriu mesta a horného Zemplína. Nemuselo by to byč nič veľké, obzvlášť ak v priestoroch kaštieľa už nie je dostatok miesta (zatiaľ poslednou zriadenou expozíciou je Sakrálna, otvorená v roku 2008 v novozreštaurovanej bývalej kaštieľnej kaplnke). Expozícia o prvej svetovej by pokojne mohla fungovať aj v nejakej odkúpenej alebo prenajatej budove v blízkosti ostatných múzejných objektov, alebo hoci aj ako vysunuté pracovisko niekde mimo mesta. Sté výročie pohnutých, no pre dejiny východného Slovenska zásadných vojnových rokov Humenného sa nezadržateľne blíži. Tak dúfam, že miestna samospráva a múzeum urobia všetko pre to, aby v rámci svojich obmedzených možností nejako zviditeľnili túto kapitolu jeho histórie.
A ak ste vy sami našli v tomto článku nejaké faktografické chyby, preklepy alebo máte akékoľvek iné pripomienky k nemu... stretneme sa v diskusii... ;-)
Dodatok : Ďakujem crtk za upozornenie na niektoré nepresnosti uvedené pri puškách.
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - december 2010
Odporúčané webstránky :
Oficiálna stránka KVH Beskydy (môžete začať článkom o Vianociach na zasneženom karpatskom fronte v roku 1914)
Oficiálna stránka Vihorlatského múzea v Humennom
Humenné a okolie za prvej svetovej vojny
Všeobecne o východnom fronte na Valke.cz
Rôznorodá faktografia o ruskej a rakúsko-uhorskej armáde počas vojny na Landships.com (po anglicky)
Pekná stránka o dejinách rakúsko-uhorskej armády (po anglicky)
Odporúčaná literatúra :
kol. autorov, Stopy prvej svetovej vojny - Humenné 1914, Klub vojenskej histórie Beskydy, Humenné 2009, 32 strán, ISBN : 978-80-969233-9-7
Kováč D. a kol., Slovensko v 20. storočí : Prvá svetová vojna 1914 - 1918, Vydavateľstvo VEDA, Bratislava 2008, 323 strán, ISBN : 978-80-224101-4-4
P.S. Zoznam bibliografie som schválne urobil len tak zostručnene - tu ide o to dať vám o daných tituloch vedieť, nie o bezchybné vypracovanie odbornej práce. ;-)
