O Michalovskom kaštieli som plánoval urobiť fotočlánok už dávnejšie a zahrnúť ho do mojej rubriky Pamiatky. No keďže som mal zopár pekných záberov z tohtoročnej zimy, ktoré by skvelo zapadali do môjho mini-cyklu "Šnih", rozhodol som sa venovať tretiu časť práve im.
Michalovský kaštieľ začal písať svoje dejiny ako séria viacerých stredovekých hrádkov miestnej šľachty, ktoré sa v priebehu storočí vystriedali na mieste, na ktorom kaštieľ stojí dodnes. Základy pivničných priestorov sú gotické, patriace pôvodnej opevnenej stavbe z cca 14. - 15. storočia. Renesančný kaštieľ ho nahradil niekedy v 16. storočí. V 18. a začiatkom 19. storočia prešiel klasicistickými úpravami a dostavbou bočných krídel, ktoré opticky značne rozšírili pôvodnú solitérnu budovu. Od roku 1956 je oficiálnym sídlom Zemplínskeho múzea.
Pohľad od oplotenia autobusovej stanice, spoza stromov v parčíku :
A tu je zas bližší záber z prístupovej cesty :
Hustejšia skupina stromov v riedkom parku. Hneď za nimi sa nachádza demonštratívna rekonštrukcia základov románskej rotundy z 11. - 12. storočia. Jej pozostatky boli v areáli kaštieľa objavené náhodne v 70.-tych rokoch 20. storočia a spustili intenzívny archeologický prieskum lokality. Táto rotunda je najstaršiou známou sakrálnou stavbou na území mesta a v jeho blízkom okolí. Umiestnenie v areáli kaštieľa súviselo s viacerými jeho stredovekými predchodcami - opevnenými hrádkami miestnej šľachty.
Hneď pri kaštieli a nájdených zvyškoch rotundy stojí druhá najstaršia cirkevná budova Michaloviec : Rímsko-katolícky farský kostol. Pôvodne gotická stavba bola viackrát prestavaná v prevažne barokovom štýle počas 18. storočia. Spolu s kaštieľom a rotundou tvorí kostol historicky najstaršiu časť mesta vôbec.
Trochu obďaleč stojí bývalá jazdiareň a hospodárska budova kaštieľa. V 90.-tych rokoch tu múzeum presunulo svoju Prírodovednú expozíciu. Dá sa teda povedať, že jazdiareň je akési malé prírodovedné múzeum samo o sebe, samostatné od historických, archeologických a etnografických zbierok v budove kaštieľa... :-)
A teraz už späť ku kaštieľu :
Pravé krídlo kaštieľa. Obsahuje veľkú časť etnografických expozícií, kancelárie zamestnancov a východ pre exkurzie návštevníkov.
Terasa s príjazdovou cestou, na ktorej kedysi parkovali koče Sztárayovcov :
Priestor v priečelí, kde sú voľne uložené rôzne kamenárske práce, kroré si Sztárayovci nazbierali v priebehu rokov - napr. aj tento chrlič pôvodne umiestnený na Dóme sv. Alžbety v Košiciach :
Dve rôzne reliéfy zobrazujúce dobre známy erb Sztárayovcov so strakami, prsteňom a mestskou bránou :
Ktorému rodu však patril tento erb, na to si neviem spomenúť :
Starý míľnik vyznačujúci hranicu medzi Zemplínskou a Užskou župou, pravdepodobne z 19. storočia :
Ľavé krídlo kaštieľa. V 90.-tych rokoch ho po reštitúcii získala posledná žijúca členka rodu Sztárayovcov, žijúca v zahraničí. Múzeum bolo vtedy nútené presťahovať Prírodovednú expozíciu do starej jazdiarne a ľavé krídlo kaštieľa bolo ponechané svojmu osudu. Dlhé roky chátralo. Po nedávnej smrti poslednej dedičky ho múzeum odkúpilo naspäť. Momentálne je po generálnej rekonštrukcii a o jeho novom využití pre potreby expozícií sa naďalej uvažuje. Bolo v ňom usporiadaných niekoľko výstav, takže s najväčšou pravdepodobnosťou bude v budúcnosti slúžiť galérijným účelom.
Sneh. Krásny to zázrak prírody... :-)
Tak a to je nadnes všetko, priatelia...
THE SAGA WILL SOON CONTINUE... :-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - január 2008
