Trúbky hrajúce sa na spreje
džavotajú, pištia, kvákajú, hulákajú...
Povzbudzovanie...
Môj úsmev...
Podáme si všetci navzájom ruky...
Prianie a pozdrav, ako chlap chlapa zdraví...
Stojíme pripravení...
Vysadnúc na môjho zeleného tátoša
sťa jazdec apokalypsy...
Bez prilby a chráničov, nohy na pedáloch...
Hánky belejú od zvierania volantu...
Noha na pedáli
napätá pred prvým úderom,
ktorý pretne vzduch
napne šľachy
povznesie do katarzie
zvanej adrenalín...
Mávnutie vlajočky sa mi znova
zaryje do zreníc...
READY STEADY GOOOOOOO !
Záber, praskot, vír štrku
ktorému škvŕka v bruchu...
Prvých pár skokov, 30-ka...
Letíme do ostrej zákruty...
Jeden sa vykypil...
Odbočka na blato...
Ešte stále čerstvé, vlhké hrudky
bombardujú dobrodruhov
i ich neskrotné zvery...
Výmole jedna radosť,
dvaja ďalší sa kotuľajú do priekopy...
Skočím, plachtiac vzduchom na zlomok sekundy,
pristanúc s miernym šmykom...
Pridám, traja ma predbehli...
Oska pedálov sa na chvíľu takmer zadrhla,
žujúc zemitú kašu lesnej pôdy...
Blatitá gloriola posväcuje moje tričko, tvár, ruky, nohy...
Cválam na hnedo-čiernom žrebcovi cez hlbiny rovnako tmavého hvozdu...
Štverajúc sa do kopca,
radiac rýchlosti
a výšku...
A lapajúc po dychu...
Nohy ťažké ako mechy zemiakov z našej pivnice...
Zjazd...
Let...
Dopad...
Odreniny...
Zuby celé...
Aj obe naše kostry...
Skontrolujem to chúďa,
či mu nespľasli topánočky...
Nasadám...
Snažím sa dobiehať...
Prašná lúka...
Vôňa sladkých kvetov a korenistej buriny...
Slnko ma vypráža
v mojej vlastnej šťave
a strúhanke z blata a hliny...
Pľúca mi už umreli...
Nohy nejestvujú...
Niet pre ne miesta...
Som kentaur,
zrastený so svojím zvieraťom...
Rytierom v plnej zbroji...
40-ka...
Vracák,
odbočka na asfaltku...
Doháňam ich...
Gumené tretry krájajú povrch
hladký ako sklo
sťa cirkulárka...
Túrujem naplno...
Prederiem sa popri dvoch...
Byť aspoň 12.-tym !
Som tu...
Teda takmer...
100 metrov...
Prásk !
Fiiiiiiiijúúúúúúú...
Šmyk...
Vidím nebo...
Čáry-máry-fuk !
Sú z nás handrové bábiky...
Dopadnem na krajnicu,
tupo ako vrece s odpadkami...
Bežia ku mne...
Farebné tričká, červené kombinézy s krížom a Asklépiovým hadom...
Zdravím, pani lekárnička, dlho som vás nevidel...
Otočím hlavu...
Len...
20 metrov...
Od majestátnej zástavy
na slávobráne menom
CIEĽ...
P.S.
Príbeh je úplne vymyslený, žiaden z jeho aktérov nie je reálny a akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami a udalosťami je čisto náhodná... :-)
