(Malé P.S. : Mrzí ma, že som nemohol tento článok uverejniť skôr. Povinnosti mi žiaľ nechceli dať vydýchnuť.)
Nuž, bolo by namieste si najprv niečo povedať o dejinách tejto železničnej trate. Inokedy by som vám tu štylizoval komplexné náučné texty, no dnes som si povedal, že si ušetrím tú námahu a budem citovať z promo plagátu tejto príjemnej akcie :
"Koncesia pre výstavbu a prevádzku trate, vychádzajúcej zo stanice Humenné a smerujúcej cez Dlhé nad Cirochou do Stakčína, bola udelená v roku 1908 dr. E. Rudnyanszkému a stavebnej firme Grerer, Schoch a Grossmann, pričom sa uvažovalo aj o predĺžení trate po Ruské v dĺžke 28 km (začaté prípravné práce na predĺžení ukončila prvá svetová vojna). Výstavba 26,9 km dlhej železnice si nevyžiadala väčšie zemné práce (oblúky tvorili iba 26 % jej trasy), bolo však potrebné vybudovať 86 mostov a priepustov v celkovej dĺžke 289 m. To sa tiež odrazilo v pomerne vysokom stavebnom náklade, ktorý dosiahol čiastku 3 460 000 korún. Na trati, ktorú križovalo 52 úrovňových priecestí bez závor, bolo 5 strážnych stanovíšť, 2 zastávky a 4 stanice s výpravnými budovami, resp. čakárňami a skladmi. Prevádzka železnice sa začala 30. 11. 1909. Trať sa od začiatku využívala najmä v preprave dreva a stavebnín, neskôr aj strojárenských výrobkov, a samozrejme, na osobnú dopravu. Vo svetových vojnách nezohrala významnejšiu úlohu (front tu prechádzal v prvej aj druhej svetovej vojne a v obidvoch prípadoch bola poškodená). Aj keď nikdy nedosiahla strategický význam a aj teraz patrí medzi regionálne železnice, pre miestne obyvateľstvo znamenala skutočné „požehnanie" (ako písala miestna tlač pred sto rokmi) a aj dnes je využívaná - najmä v preprave osôb - a stále tvorí pilier infraštruktúry regiónu."
A tuhľa je spomínaný plagát, z ktorého som čerpal. :-) Viac infa o podujatí a všelijaké ďalšie zaujímavé fakty o dejinách trate nájdete aj na tejto podstránke na vlaky.net. Našiel som tam aj tento pekný plagát spoločnosti, ktorá trať prevádzkovala pred prvou svetovou vojnou a počas nej :
Tak fajn, humenská železničná stanica, 10. 10. 2009, je presne 8:00 ráno, práve som vystúpil z motoráku.
Stanica pôsobí spočiatku ako obvykle...
Pamätná tabuľa sa pri príležitosti dnešného výročia bude osádzať len v Snine a Stakčíne - na humenskej stanici už jedna existuje...
Vedľa západnej steny staničnej budovy, učupená v tieni hŕstky stromov, postáva neodmysliteľná socha dobrého vojaka Švejka. Pri ručnej pumpe, s fajkou zovretou v teľnatej ľavačke. Už desiaty rok...
Hm, čo tá neznáma súprava na prvej koľaji ?
Servisné dreziny a starší železničný žeriav ticho oxidujú. Žeby bol predsa len ďalší obyčajný deň ?
Omyl !
Za svojím súčasným príbuzným je pripojený starší motoráčik s obligátnou socialistickou hviezdou na boku a tvrdými lavicami vnútri. :-) Neohreje sa tu dlho, už o pár minút ho odtiahnu do Stakčína, odkiaľ vyrazí niekedy po deviatej.
S druhým historickým vlakom plánovaným na dnešnú akciu sa stretne v Dlhom nad Cirochou. Obe budú potom spojené a budú pokračovať až do Stakčína. Popoludní si to zas budú šinúť plnou rýchlosťou do Humenného. :-) A ktorý historický rušen je ten druhý, pýtate sa ? Ale no tak... Prekvapko vám predsa nepokazím. ;-)
Členovia klubu východoslovenských železničných nadšencov ešte naposledy medzi sebou preberajú každý detail dnešnej akcie. Ani sa im nečudujem, že sú v napätí - storočnica nebýva každý deň...
Hm, z opačného konca stanice sa šíri podozrivý dym... Čo to len môže byť za rušeň ? ;-)
No dobre, už vás nebudem napínať. :-) Je ešte skoro a prví diváci sa na stanici ukážu až po deviatej. Využime zatiaľ čas a urobme si malé "sneak preview" parného rušňa, ktorý bude hlavnou hviezdou dnešného programu.
Vopred vás uisťujem, že do Humenného neprišiel na návštevu starý Gordon zo seriálu Thomas the Tank Engine. ;-)
Veru, veru, to je on - nášho srdca šampión... ;-D
Ale je to každopádne fešák. Ťažkotonážny a drsný, ale fešák. :-)
Rušeň je československej výroby, postavený bol v najneskoršej ére parných lokomotív - 50. rokoch 20. storočia. Nie som žiaden expert na históriu vlakov a železníc (zaujímam sa skôr o lietadlá), no ak som si dobre preštudoval dostupnú odbornú literatúru, malo by ísť o typ 477.0. Medzi ľuďmi od železnice bol známy pod prezývkou "Papoušek" (na môj vkus maximálne surreálnou, lebo s papagájom nemá navonok spoločné takmer nič). Ďalšie údaje a fakty o ňom sa môžete dočítať tu a tu. O chvíľku si ho pozrieme detailnejšie, najprv počkáme, nech nacúva do stanice. :-)
Fotím ho prevažne spoza plota, ale dúfam, že sa to veľmi nepodpísalo na fotkách.
Tak, a ideme naspäť k perónom. O chvíľu ho nakopnú a zaspiatočkujú s ním k už pripravenej súprave osobných vozňov. Žiaľ, tie sú len súčasné, ale čo tam po tom - tu ide o rušeň... ;-)
((video))
Ak chcete, pozrite si zostrih záberov, v ktorých účinkuje 477.0. Aby sme neostali len pri fotkách... :-)
A už je aj pristavený :
Hore nad kabínou sa črtali rady (predpokladám) ventilačných otvorov.
Prihrnuli sa prví zvedavci a rozhodne nešetrili svoje foťáky. :-)
Nechcel by som sa nechať zraziť takým masívnym predkom...
...ktorý potrebuje schodíky, aby ste naňho vôbec mohli vyliezť...
...a skontrolovať elektrický svetlomet, vďaka ktorému rušeň pôsobí ako nejaký kyklop.
Plynule do diaľky sa ťahala dlhá súprava osobných vozňov, ktorú práve pripájali k rušňu.
Každá lokomotíva by bola nanič bez pracovitej partie rušňovodičov (a v tomto prípade aj kuričov)... :-)
Veru, veru. Takúto tabuľku neuvidíte na vozni každý deň. :-)
Zad a z neho vytŕčajúci vstavaný zásobník uhlia je ešte rozložitejší než predok. Pôsobí pomaly ako pancierovaný bunker, na ktorý sa musíte prácne vyštverať. :-)
Aj keď som mal zriedkavú príležitosť, do kabíny sa mi liezť nechcelo. Tak som sa jej v šere ponorený vnútrajšok snažil odfotiť aspoň z diaľky.
Štátny znak na boku rušňa môže pôsobiť trochu zavádzajúco a nasvedčovať tomu, že stroj bol vyrobený ešte za prvej republiky. V skutočnosti sa táto staršia zaužívaná verzia československého št. znaku používala aj po vojne - počas prechodnej éry a aj po nastolení socializmu. Typická socíkovská verzia (lev s červenou hviezdou namiesto koruny a slovenský erb nahradený novotvarom venovaným SNP) sa zaviedla až po ústavných revíziách v roku 1960.
Rušeň je hrdým občanom popradského depa. :-) Prvé štyri čísla na plaketke označujú typ rušňa (v tomto prípade 477.0), zvyšné dve konkrétneho "jedinca" (nečudo, rušne sa nevyrábajú v takých počtoch a s takou frekvenciou ako povedzme autá). ;-)
15 kubíkov vody... *potichu si písknem* Ten rušeň je ale ochľasta...
Prezrime si teda toto fáro detailnejšie (pardón, ak niečo nesprávne pomenujem - nie som expert na železničnú terminológiu) :
Rozvody vody pre hlavné kotly a vývod prebytočnej vody (tá kvapkajúca vecička vľavo dole).
Vonkajší "zberač" zachytávajúci zatúlané horúce uhlíky.
Návštevníci viditeľní cez otvorené priestory v strede rušňa. :-)
Kotly a rôzne agregáty, o ktorých funkcii častokrát nemám ani šajnu. :-DDD
...ale tak či tak vyzerajú extrémne cool... :-)
Kolesá so "spicami". Také už u dnešných rušňov nenájdete...
Hnacie hriadele. Bez nich by sa táto opacha asi veľmi nerozhýbala...
Starký merá koľajnice Slovenska i strednej Európy od roku 1951, kedy vyšiel z výrobnej haly v Sokolove.
Rozhodne masívna a vysoká mašina.
Rušeň už medzitým okupovali stabilne sa rozrastajúce hlúčiky divákov.
A asi vás neprekvapí, keď vám poviem, že od samej zvedavosti zdržali jeho plánovaný odchod (9:40) o dobrých 10 minút. :-)))
Decká sa nenechali zahanbiť a lozili na nárazník alebo pýtali "ujov rušňovodičov" o možnosť navštíviť kabínu.
Záujem vrcholil po pol desiatej ráno...
...kedy akciu navštívil aj štáb TV Joj...
No starký sa už cítil od toľkej pozornosti mierne otrávene a dával to najavo občasným písknutím a vypúšťaním prebytoočnej pary. Koniec-koncov, bolo načase dať sa na cestu a on nemá veľmi rád zdržania. :-) Nahrávku "Výnimočný spoj pri príležitosti osláv stého výročia železničnej trate Humenné-Stakčín stojí na tretej koľaji vľavo, pripravený na odchod, ukončite prosím nástup..." museli zopakovať aspoň 6-krát - diváci sa s veľkým modráčikom lúčili len ťažko... :-)))
Počkal som až do konca a nafilmoval jeho odchod (cca o 9:50). Môžete si ho spolu s ďalšími zábermi pozrieť v tom priloženom videu. Pobral som sa pomaly naspäť, aby som si ešte dôkladne pozrel druhú atrakciu - výstavné vagóny hneď pri staničnej budove, o ktorých som sa zmienil už na začiatku článku.
Starý spešninový vozeň patrí už niekoľko rokov Klubu železničných modelárov z Komárna.
Navonok si ponechal svoj pôvodný ráz, vrátane výstražných nápisov.
Na chodníku pred stanicou, vedľa sochy Švejka, sa už hodnú chvíľu činila dychovka. :-) Hrali tu ešte od príchodu parného rušňa na stanicu.
Pán v strede pôsobil, akoby si práve išiel odkašľať... :-P ;-)
Evidentne sme tu správne...
Nebudem zbytočne zasahvať slovným komentárom. Kochajte sa. (A prepáčte príležitostnú neostrosť niektorých fotiek - dnu bol vcelku frmol a málo miesta na pohyb.)
Druhý výstavný vozeň bol vlastne nákladný vagón zapožičaný spoločnosťou Cargo Slovakia. Nachádzala sa tu výstavka detských prác súvisiacich s humenskou železnicou a rôzne prezentácie predchádzajúcich zrazov starožitných vlakov z celého Slovenska a okolitých krajín.
Výstavka prác žiakov humenskej ZUŠky začala obligátnou kresbou Švejka na humenskej stanici. Len s tým krígľom pivka sa trochu sekli - ak ma pamäť neklame, išiel si kúpiť poza chrbát poručíka Lukáša rum od miestneho predavača... :-)
Viaceré kresby boli veľmi precízne a mali dôraz aj na tie najmenšie detaily.
Dnu bolo nonstop rušno (ako inak na stanici, že ?) a niektoré decká sa zúčastnili aj spontánneho "umeleckého workshopu"... ;-)
No, a to by bolo z tejto obsiahlej reportáže už skutočne všetko. Dovidenia niekedy v budúcnosti pri ďalších podobných podujatiach...
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - október 2009
Použitá literatúra :
plagát tejto akcie, vytvorený Klubom priateľov železníc východného Slovenska
Kubáček J. a kol.; Dejiny železníc na území Slovenska; Železnice Slovenskej republiky; Bratislava 2007
http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003253-100-rokov-trate-Humenne-Stakcin-pozvanka.asp - článok o akcii na vlaky.net (odporúčam pozrieť); zdroj použitého obrázku s historickým plagátom železnice
http://lokomotivy.webzdarma.cz/477_0.htm - stránka venovaná rušňu typu 477.0, alias "Papoušek" (vďaka Edovi Kladivovi za link)
http://www.zsr.sk/slovensky/historia-zeleznic/1945-1992/zeleznicna-technika/parne-rusne-nove-rusne-pre-hlavne-trate.html?page_id=1537 - článok o posledných sériovo vyrábaných parných rušňoch v povojnovom Československu (medzi nimi aj model 477.0)
Hudba použitá vo videu :
Hlavný pochodový motív (Colonel Bogey March) z filmu Most cez rieku Kwai (vokálna aj inštrumentálna verzia), zložil Mitch Miller
