Občianska kontrola nad politikmi?

Čoskoro idú ďalšie voľby. Zas si na štyri roky zvolíme poslancov, ktorí budú poberať plat za to, že budú robiť čo sa im zachce. Štyri roky sú dosť dlhá doba na to, aby mohli pokaziť čo sa dá a poprípade zosmiešniť Slovensko, ako sme sa mohli sami už presvedčiť. Problém je v tom, že keď sa poslanec dostane k moci, ťažko ho od nej dostať preč. Kto by aj dobrovoľne opustil taký výhodny post? Poberá na slovenská pomery vynikajúci plat, má imunitu na všeličo možné aj nemožné a stláčať tlačidlá na hlasovacom zariadení dokáže aj cvičená opica. Nám neostáva nič iné, len si povzdychnúť a v duchu sa potešiť, že existujú aj politici ktorí majú nejakú sebeúctu a keď niečo dobabrú, tak odídu sami. Žiaľ, možno ich spočítať na prstoch jednej ruky. Problém reprezantatívnej demokracie je v tom, že keď si zvolíme svojich reprezentantov, už na nich nemáme na najbližšie štyri roky dosah. A oni si to uvedomujú a využívajú to ako najlepšie vedia. Ale nedala by sa táto naša demokracia vylepšiť? Tak aby sme sa aj my, obyčajní ľudia mohli do nej zapájať viac ako pár krížikmi alebo krúžkami?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

V nejakom článk o demokracii som videl trefný obrázok vystihujúci súčasnú demokraciu. Bola to postavička s papierom a perom. Na papieri bolo asi desať krížikov. To bola celá naša celoživotná účasť na demokracii. Väčšine ľudí to stačí, povedia si: "Načo sa namáhať, aj tak nič nezmeníme!" A z toho ťažia politici. Vedia, že ak učičíkajú ľudí aby neboli proti nim, tak tak majú vyhraté. Oni majú svojich skalných prívržencov, ktorí im pomôžu sa dostať k moci a zabetónovať sa.

Ja však nie som taký kľudný ako mlčiaca väčšina. Skoro každý deň sa objavujú články o politike. V niektorých sú politici ospevovaný ako dobre riadia chod štátu, v iných zas preklínaný ako ho rozpredávajú, rozracajú a podobné veci. Problém je, že články sú len články. Názory ľudí sa od politikov odrážajú ako hrach od steny. Trošku sa svojim voličom začnú venovať až chviľu pred voľbami. A po voľbách je zas všetko v starých koľajach.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže mám v obľube Wikipédiu, hlavne tú anglickú, často na nej trávim svoj voľný čas. Sú tam spomenuté rôzne politické systémy. Akurát dnes som tam čítal jeden článok o proxy voľbách. Základný princíp je taký, že občan ktorý sa nechce zúčastniť osobne volieb, nechce merať tú pármetrovú vzdialenosť do volebnej miestnosti, si zvolí nejakého iného občana, ktorý odhlasuje aj za neho. Tento spôsob by mohol zvýšiť volebnú účasť o nejaké percentá. V spolupráci s výpočtovou technikou by to mohlo byť nielen praktické ale aj bezpečné. A keď môže štát dávať mnohomiliónové sumy na informačné systémy rôznych štátnych organizácií, určite nájde aj zopár miliónov aj na niečo takéto.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď som ale nad tým uvažoval, dospel som k poznaniu, že to moc zabetónovaných politikov nerieši. Síce bude viac ľudí prejavovať svoj názor, ale politik vo funkcii bude rovnako nekontrolovateľný a neodvolateľný ako doteraz. Ale čo keby sa takéto proxy hlasy neobmedzili len na voľby ale na celé politické dianie? Politici by sa do parlamentu dostávali v podstate ako doteraz, až na to, že by sa volili priamo kandidáti a nie politické strany. Zmenou by bolo tiež rozdelenie počtu poslancov podľa krajov alebo okresov. A kandidáti s najvyšším počtom hlasov v tom-ktorom kraji by sa stali poslancami. Najväčšou novinkou by bolo, že poslanec by mal toľko hlasov, koľko ľudí by mu dalo svoj hlas. Ale nie len vo voľbách. Ľudia by mohli svoje hlasy meniť, dajme tomu v mesačných intervaloch. A tak by poslanec hlasoval nie len svojím hlasom ale aj hlasom svojich podporovateľov. On by samozrejme nevedel kto presne je jeho podporovateľ, vedel by len že má toľko a toľko podporovateľov. Na základe toho a na základe štatistík by si vedel pozrieť aké činy mu zvýšili počet podporovateľov a aké znížili. A aby bol donútený robiť veci, ktoré ľudia chcú, mohol by sa aj zaviesť dolný limit podporovateľov. Ak by poslancova podpora klesla pod určitú úroveň, napríklad jedno percento z úrovne najpodporovanejšieho politika, musel by opustiť parlament. Na jeho miesto by bol zvolený nový poslanec z príslušného kraja.

Skryť Vypnúť reklamu

Poslanci by priamo podliehali svojim podporovateľom a v parlamente by mohli byť, len ak by sa snažili vykonávať svoju prácu podľa želania ľudí. V porovnaní so súčasným systémom je to podľa mňa veľký krok vpred. Som však realista a je mi jasné, že politici sa v žiadnom prípade nezrieknu moci ktorú majú. Ale staré kádre, ktoré sú pri moci musí raz nahradiť mladšia generácia neskazená komunizmom, mečiarizmom a ďalšími -izmami. Možno potom si toto niekto prečíta a zamyslí sa znovu nad tým. A možno sa toho aj ja dožijem, kto vie.

Peter Mydlo

Peter Mydlo

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladý človek hladný po vedomostiach. Hlavne z oblasti počítačov a politiky. A mám tiež dobrú predstavivosť a fantáziu. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaPočítačeRôzne

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu