Potom, keď sa dostali k moci nejakí panovníci, radšej rýchlo vytvorili prvé zákony (myslím, že medzi prvými bol Hammurabi) aby sa jeho poddaný navzájom nevykántrili. Veď kto by potom na nich pracoval a obsluhoval ich, kto by za nich bojoval a umieral? Hádam nie sám panovník? A ostatní panovníci videli, že to je dobrý nápad, tak ho rozšírili do celého sveta. A popri tom rozšírili aj množstvo zákonov. Kým Hammurabiho zákonník pozostával z 282 zákonov, nie dlhších ako jedna - dve vety, súčasné zákony Slovenskej republiky idú do tisícov a často majú aj desiatky až stovky strán. Keď si prečítate nejaký zákon od Hammurabiho, ihneď pochopíte čo tým zákonom autor myslel. Keď si prečítate náš zákon, ihneď viete, že púšťať sa sá do jeho čítania bola úplná blbosť, lebo bez nejakého právnika, čo sa zákonom venuje celý život, dokážete pochopiť len jeho zlomok. A ani to si nemôžete byť istý, že ste ho pochopili tak ako to páni v parlamente mysleli.
Odhliadnuc od množstva zákonov, ich dĺžky a zrozumiteľnosti rozum zostáva stáť aj nad zmyslom niektorých. Načo je nám napríklad zákon, kde sa píše že do domovov dôchodcov zadeľuje ľudí kraj (alebo mesto, nie som si istý). Nemali by mať títo ľudia právo si vybrať, kde prežijú koniec svojho života? Alebo taký zákon o obchodovaní s emisiami? Načo je zákon ktorý nik nedodržiava? A zákon o tvare uhoriek ani nespomínam. A takýchto zákonov nájdeme kopu. A ďalšie sa pripravujú, ako zákon o odškodnení obetí nebankových subjektov. Išli ľudia do toho dobrovoľne? Áno. Dostali niektorí sľúbené peniaze? Áno. Väčšina však stratila svoje peniaze. Ale to nemožno nikomu okrem nich vyčítať. Keby firma ešte pokračovala mohli aj oni dostať sľúbené peniaze. S firmou mali uzatvorenú zmluvu. Nech sa všetko rieši podľa tej zmluvy. Pochybujem, že je v nej uvedené, že ak firma skrachuje, peniaze im vyplatí štát.
Ak idete si niečo kúpiť, s predajcom uzatvárate zmluvu. Či už písomnú alebo nie. Vy mu dáte peniaze a on vám niečo v podobnej hodnote, čo chcete. Ale čo ste dostali za zákon, ktorý niekto schválil a vy ste ho nemohli nijak ovplyvniť? Len povinnosť ho dodržiavať za každú cenu. A v prípade nedodržania, trest od tých čo ho schválili. Keď si porovnáme čo by bolo lepšie pre obe strany, tak jednoznačne vyhráva zmluva. Najlepšie písomná. Máte čierne na bielom, čo musíte dať aby ste dostali, čo chcete. A tiež ako pri tom postupovať. Ak vám štát spôsobí nejakú ujmu, pravdepodobne sa nejakého odškodnenia dočkáte po niekoľkých rokoch a aj to po rozhodnutí nie slovenských súdov. Ak máte nejakú poistku uzavretú so súkromnou spoločnosťou, preplatí vám škodu omnoho skôr (áno, môže to trvať aj pár mesiacov, ale v porovnaní so štátom je to kratšie a môžete spoločnosť zmeniť).
Všetci sme už počuli o Somálsku. Chudobná krajina bez centrálnej vlády, rodisko pirátov, spoločnosť v chaose. Ale len pre pozorovateľov z vonku. Ak by niekto žil chviľu medzi Somálcami, zistil by, že je to inak. Je pravda, že tá ich vláda vládne tak maximálne sebe, ale narozdiel od nás, v ich spoločnosti sú vzťahy založené na rodine. Najvyššou jednotkou pre bežných ľudí sú tam rodinné klany. A spoločnosť tam prekvitá. Podľa nejakej štúdie má Somálsko vysoký rast obchodu. Pobyt tam je relatívne bezpečný a páchatelia sú trestaný efektívnejšie ako u nás. A to bez zásahu centrálnej vlády. Vďačia tomu ich súdnemu systému. Volá sa Xeer (Wikipédia, ako vždy :-)). Je to systém súdnictva založený na prirodzenom práve. Oni nemusia dostať čierne na bielom, že sa nesmie kradnúť alebo zabíjať. Vedia to aj tak a rešpektujú to. A ak nie tak budú potrestaný. Ale nie väzením ale pokutou alebo odrobením si trestu.
Keď funguje spoločnosť v Afrike bez zákonov a celkom úspešne, prečo by tak nemohla fungovať aj naša spoločnosť? Je mi jasné, že niektorí našinci by to hneď zneužili. Ale dá sa tomu zabrániť. Tak ako máme teraz rôzne poisťovne a sporiteľne, tak isto by mohli fungovať aj spoločnosti v štáte bez zákonov. U spoločností by sme si nakupovali ochranu zdravia, života a majetku. A spoločnosť by nám nahradila škodu ktorá by vznikla a vymáhala si ju od toho čo ju spôsobil. Každý by mal záujem, aby bolo čo najmenej škôd. Ja aby som si tú vec mohol čo najdlhšie užívať, moja spoločnosť aby mi nemusela nič platiť a vymáhať odškodné od škodcu a jeho spoločnosť aby nemusela platiť mojej spoločnosti. Ak sa začne správať nejaká spoločnosť drzo a odmietne plniť zmluvu, tak jednoducho odídem k inej, o ktorej viem, že si cení svojich klientov. Čo urobíte, ak sa vám nepáči vláda? Nič, prinajhoršom emigrujete do zahraničia kde je menej zlá vláda. Zmeniť vládu ide raz za štyri roky, zmeniť spoločnosť, hocikedy. Spoločnosti aj teraz majú dostatok voľnosti, aby dokázali od nás vymámiť peniaze bez ponúknutia protislužby. A až na pár výnimiek tu máme uznávané spoločnosti ktorým ľudia veria viac ako vláde.
Spoločnosť ľudí založená na zmluvách je oveľa životaschopnejšia a spokojnejšia ako spoločnosť založená na direktívach zhora. V zmluvách si môžete dohodnúť podmienky aké vám vyhovujú, zákony môžete len dodržiavať. (viď Anarcho-kapitalizmus na Wikipédii)
