Kto teda zapríčinil rozdiely v životnej úrovni medzi regiónmi na Slovensku ? Poznám aj odpoveď. Boli to mimozemštania reinkarnovaní do rôznych podôb bytostí pohybujúcich sa v priestoroch úradu vlády, národnej rady a štátnych inštitúcií, ktorí za dvadsať rokov dokázali nemožné. Uvrhnúť do chudoby časť slovenských regiónov svojím mimoriadne špecifickým prístupom. Najprv tu však bol prístup marxistický. Komunisti postavili v každom okrese továreň, ktorá vyrábala a vyrábala. A ľudia chodili a chodili do fabričky, zarábali 1 500 korún československých,tí angažovanejší aj viac,a mali na krajec chleba. Tí druhí aj na všeličo iné.
Po roku 1989 sa vyšpecifikovali nové prístupy k problému regionálnych rozdielov pod označením neomarxistický, keynesiánsky a neokonzervatívny. Šíriteľov týchto prístupov a teórií regionálneho rozvoja bolo vídavať v rôznych ponovembrových vládach, ale občania ich živých a zdravých veľmi nestretávali. Pohybovali sa väčšinou po bratislavských reštauráciách, ústavoch a inštitúciách. Položili základy novej vede - regionálnemu dispartizmu. Už chýba len fakulta regionálnych rozdielov, pretože vysokých škôl je na Slovensku dostatok. Výsledky práce dispartistov sú však známe. Regionálne rozdiely v životnej úrovni na Slovensku sú stále vysoké. Pokiaľ životná úroveň v Bratislavskom kraji presahuje priemer Európskej únie, v Prešovskom kraji je to niečo cez tridsať percent priemeru EÚ. Na ďalších nelichotivých miestach tejto štatistiky je Košický a Banskobystrický kraj. Priemerný mesačný zárobok v týchto krajoch sa líšil takmer o 300 eur od priemeru v Bratislave. Po rôznych druhoch čiar, z ktorých je najznámejšia Mečiarova „hrubá čiara za minulosťou" vznikla čiara, ktorá vytvára pomyselnú hranicu medzi bohatými regiónmi a ich chudobnými proťajškami a to v smere priečnom - zo severovýchodu na juhozápad Slovenska.Táto čiara alebo nožnice medzi regiónmi dáva štatistikom možnosť chŕliť údaje o nezamestnanosti a prílive zahraničných investícií. Priaznivé štatistiky sa týkajú jednej oblasti a negatívne tej druhej, ktorej obyvatelia nepostrehli, na ktorej strane tejto pomyselnej hranice sa pohybuje úspešný „tatranský tiger". Našťastie tiger bol nútený v týchto neosocialistických časoch pobrať sa do svojho prirodzeného prostredia a na Slovensku ostala len jeho atrapa.
Kedysi dávno v časoch socializmu,keď si v pražskej televízii chceli spraviť srandu, začali hovoriť po slovensky. Salvy smiechu niekedy vyvolávali bežné, hovorové slová. Ak v bratislavskej televízii chcú „pikošku" dnes, ukážu v hlavných správach Rómov na východnom Slovensku, alebo suchý záchod na nejakej vidieckej škole. Keď naši „výzkumníci" z tepla svojích kancelárií prezentujú štúdie o civilizačnom zapadákove / rozumej hlavne východné Slovensko / nezabudnú pripomenúť, že „ bolo by naivné si myslieť, že krajina sa bude vyvíjať rovnorodo, teda tak aby medzi regiónmi neboli rozdiely. To vraj nie je možné ani potrebné." Preložené do východoslovenčiny : zabudnite na prosperitu, životnú úroveň, investície a pod.Za tieto štúdie vám veľmi pekne ďakujem aj v mene svojích spoluobčanov. Postavte diaľničnú a rýchlocestnú sieť, a umožnite mobilitu investorom a tým, ktorí chcú pracovať a pracovať vedia. Tento prístup by som nazval paritno - kultúrny.
A propos okrem mimozemšťanov sa výraznou mierou na regionálnych rozdieloch podpísali aj politici, pochádzajúci zo spomínaných krajov, ktorí za dvadsať rokov nedôrazne hájili záujmy svojích voličov. Mnohí si postavili si domy a haciendy v Bratislave a okolí a pri večeri vo Viedni alebo na svojích chalupách na Záhorí si filozofujú o „čiarach", ktoré rozdeľujú našu krajinu .
