Sú definované kultúrne mestá a outsideri, ktoré sa musia inakosťou pokúšať odlíšiť od tých etablovaných. Bourdieau to označuje ako dištinkciu vôle k vymedzeniu. Vzácne a zriedkavé je videné ako odlišné a titul EHMK nemá každé mesto, len to, ktoré spĺňa isté predpoklady v predpolí aby tak mohlo byť nominované. Tieto kritériá boli EÚ jednoznačne definované. Jedným z týchto predpokladov je, že v tom meste musí prebiehať kultúrny život. Tu by mohlo dochádzať k tkzv, Matúšovmu efektu. V evanjeliu podľa Matúša je porovnanie o dôveryhodných centoch. Tam stojí : Kto má, bude mať viac, bude mať hojnosť,ale ,kto nemá, tomu bude odobrané. Hovorovo sa stáva tento fenomén pozitívnou spätnou väzbou, ktorú možno doplniť slovami „ kto má, tomu sa znovu pridá". Tak sa obohacuje aktívny kultúrny život atribútom EHMK a s tým spojený dodatočný objem peňazí pre kultúrne podujatia. Nebezpečenstvo, že práve etablovaný kultúrnik si vezme z koláča viac je tu viac ako evidentné. Outsider, ktorý nedisponuje lobby by mohol najskôr padnúť pod kolesá. Prívlastok EHMK pomáha mestu sa odlíšiť od ostatných v zmysle pokračujúcej globalizácie. V Európe nie je taká situácia ale to neznamená, že vo vnútri niektorej krajiny to neexistuje. Aj v Európe sú silne centralizované krajiny ale tam existuje istá vyrovnanosť medzi mestami. Aby sa tomu predišlo, snažia sa malé a stredné mestá od ostatných odlíšiť. K tomu predstavuje prívlastok EHMK kapitál pre dištinkciu. Kultúra sa môže nachádzať len v mestách tvrdí Georg Simmel v článku „veľkomestá a duchovný život" už v roku 1903. Čo je definované ako mesto, necháva Simmel otvorené.
Ako sme uviedli na inom mieste dochádza k zlučovaniu ekonomického a symbolického kapitálu. To sa týka aj rozpočtovaniu EHMK. Tieto sa musia o financovanie postarať sami. To znamená, že financovanie EHMK je z rôznych zdrojov. V prípade mesta Linz sa predpokladalo s 60 mil.euro, ktoré sa mali poskladať rôznym spôsobom z mestských,krajinských a spolkových peňazí. Takáto trúfalosť zaťaží predovšetkým mesto. V Grazi v dôsledku napätej finančnej situácie sa mesto rútilo do priepasti. EHMK zanechalo na Gračanoch silný dojem, nielen v symbolickej ale hlavne finančnej rovine. Iste natiekli nejaké peniaze cez projekt do mesta, ale konečný efekt nebol zobrazený na avizovanej účtovnej strane dostal ale má dať.
Ani jeden z grackych projektov nemá ekonomickä rentabilitu. Tu môžeme nájsť nevyrovnanosť medzi ekonomickým a symbolickým kapitálom. Samozrejme to nie je cieľ o ktorý sa snažili v Grazi. V ideálnom prípade by mala byť vyváženosť medzi druhmi kapitálu, pri transformačnom procese medzi kapitálovými druhmi však dochádza k úbytkom a stratám. Toto je považované za nevýnosný efekt EHMK.
Pri mojej poslednej návšteve v Grazi v novembri 2009 som hľadal niektoré „atrakcie" z roku 2003 no nenašiel som ich. Na moju naivnú otázku mi domáci odpovedali, že z dôsledku zlej finančnej situácie mesta boli predané...
Tak to čo malo ostať a symbolizovať ohromný výstup Grazu na kultúrny piedestál Európy sa predalo, aby neboli ohrozené vitálne funkcie mesta. Hm...
