Človek sa nemôže cítiť dobre vo väzení, v diktátorských režimoch alebo keď mu niekto uberá z jeho životného priestoru, obmedzuje ho a inak tyranizuje. Pre niekoho znamená sloboda auto s večne plnou nádržou, pre niekoho voľný pohyb bez hraníc a pre niekoho maličké miestečko na slnku. Kto ako je skromný. Keďže slobodu zaručuje jedine demokratický systém, potešili sme sa po roku 1989, že nás osvietila hviezda slobody a začali sme vdychovať čerstvý vzduch a renovovať náš spoločný dom. Bolo toho dosť, máme holé ruky a tak ďalej. Červené hviezdy a propagandistické heslá popadali na zem a čoskoro začali padať problémy. Najväčším sa stala správa vecí verejných. Také jednoduché : slobodne zvolíš svojích favoritov a oni ťa odbremenia od starostí. Zastupujú ťa a vybavia všetko, čo ti nasľubovali. Štyri roky máš pokoj, sleduješ ako tvoje mesto prekvitá, všetko funguje, proste radosť ísť zase k urnám. No v našej milej krajinke to tak nefunguje už dlhší čas. Poslanci miestni,mestskí, regionálni aj tí parlamentní krátko po zvolení zasadnú do ponorky /pripomína to tú žltú od Beatles/ a štyri roky plávu v kalných a hlavne v nekalých vodách nezáujmu o voličov, vysedávaní na výhodných „fľakoch", hľadajúc angažmá v orchestri pre celé perepúte známych a rodinných príslušníkov. Drvivá väčšina sú straníci, to je zvyk z komunizmu, kde bolo síce stádo veľké, ale stačilo len prikyvovať. Dnes tie stádočká sú menšie ale je ich mnoho. Málokto je nezávislý na stáde a v našej krajine sú nezávislé len súdy. Na kom , alebo na čom sú nezávislí naši sudcovia som sa dodnes nedozvedel.
Národným športom sa stalo byť straníkom, čušať, nikomu neprotirečiť a čakať na hviezdnu chvíľu, keď Strana nominuje. Už len zasadnúť do stoličky a nepoznať nikoho okrem spolustraníkov a rodiny. Občan je otrava, najlepšie je sa zamknúť a nepúšťať na úrady nikoho. Keď nikto neotravuje so smetiakmi, parkovaním a službami je viac času na kšefty. Na trafiku, na výhody, na miestečka pre rodinku a podobné maličkosti. Stranícke kluby v miestnych a mestských zastupiteľstvách majú najväčšiu agendu personálne otázky, nebytové a bytové priestory a predaje verejného majetku. Tu sa vedia všetci dohodnúť. Platí zásada ja tebe, ty mne. Naši spoluobčania zase vedia byť pri pive odborníkmi na šport, politiku, kultúru a bohviečoešte. Nízke politické ,právne a občianske povedomie je charakteristické pre väčšinu našej spoločnosti.
Mojou predstavou je menej partokracie a viac nezávislých poslancov. Či už priamo kandidujúcich, alebo vystúpivších zo stáda. Menej zasahovania politických strán do diania vo veciach komunálnych a viac občianskej spoločnosti, ktorá vysiela zúfalý signál S.O.S.
