Slováci povedali Rómom jasné NIE!

V nerómskej strane veľké šance nemali.

Prvým základným atribútom na zvoliteľnosť je kandidovať za politický subjekt, ktorý sa do parlamentu dostane a ten druhý hneď za ním je mať dobré miesto (ideálne v prvej desiatke) na kandidátke. Ani jeden z Rómov nekandidoval v prvej desiatke, najlepšie obstál Vavrek, dostal sa do prvej dvadsiatky.

Najsilnejší politický subjekt, SMER-SD, ponúkol miesto č. 147 (tretie od konca) známemu rómskemu hudobníkovi Alexandrovi Daškovi. Ak by sa chcel prekrúžkovať, potreboval by 22 125 hlasov, čo bola skôr utópia, SMER si svojich spoluposlancov vyberá sám a prideľuje im poradie podľa vlastného uváženia. S nečakanou popularitou na konci kandidátky sa neráta.

Sloboda a solidarita do svojej kandidátky Róma nezaradila.

Pollák na CampFeste (zdroj: Roman Kazimír)

Hnutie OĽaNO-NOVA bolo jedno z najveľkorysejších, svoje miesta na kandidátke ponúkli „až“ štyrom Rómom zo 150-tich kandidujúcich. Čísla mali od seba, čo skomplikovalo potenciál ich spoločnej voľby ako rómskej skupiny v rámci hnutia, pravdebodobne by však ani čísla za sebou k nadprahovému výsledku nepomohli. Ján Herák (27.) získal 1565 hlasov, Adrián Balog (53.) 889 hlasov, Eduard Čonka (60.) 2117 a Peter Pollák (142.) sa s počtom 8158 hlasov stal najlepším spomedzi všetkých neúspešných rómskych kandidátov. K úspechu mu ich chýbalo 470 hlasov. Je potrebné poznamenať, že hnutie OĽaNO a ich kandidátka odspodu bola aspoň férová, nepomohla, no nediskriminovala. V prípade Polláka nerobili rozdiel, všetci ich povodní poslanci vrátane lídra kandidovali odzadu. Pollák mal šťastie v nešťastí, zastal tesne na hranici. Z nezvolených bývalých poslancov mal najviac. Hnutie OĽaNO prišlo o viac než polovicu svojich pôvodných poslancov, k Pollákovmu výsledku sa väčšina z nich nepriblížila.

Za SME RODINA Borisa Kollára kandidovala jediná rómska žena Silvia Hricková (č. 34), ktorá získala 1731 hlasov, na prekrúžkovanie ich potrebovala 5186.

MOST-Híd ponúkol dvoch rómskych kandidátov, najsilnejším bol „rómsky Obama“ Štefan Vavrek, ktorý mal taktiež výraznú šancu na úspech kandidoval zo slušného 18. miesta. Získal 4296 hlasov, k úspešnému prekrúžkovaniu mu chýbalo 792 hlasov. Jeho druhým rómskym spolukandidátom bol Stanislav Vospálek (č. 30) so ziskom 3133 hlasov.

Ostatným kandidujúcim Rómom za #Sieť bol Ivan Hriczko (78.), ktorý získal 929 hlasov.

Predpoklad zvoliteľnosti malo podľa predošlých prieskumov aj KDH, ktoré skončilo tesne pred bránami parlamentu. Nič to však nemení na fakte, že ich kandidát Ivan Rác nemal šancu. KDH mu ponúklo až 63. miesto, získal len 554 hlasov.

Rómovia nechcú, alebo nevedia?

Pollák mal najviac hlasov v Prešovskom kraji, až 2791. Vavrekov najsilnejší kraj bola Banská Bystrica, kde výrazne uspel až s 3296 hlasmi. Boli to zároveň primárne cieľové lokality predvolebnej kampane dvoch najsilnejších kandidátov. Najviac, 291 hlasov, získal Pollák v obci Jarovnice v Sabinovskom okrese. Nasledovali Bystrany, Levoča, Kamenná Poruba, Bratislava-Petržalka, Nitra nad Ipľom, Hodejov, Prešov, Hrabušice, Trnava a Žilina. V ostatných obciach získal menej ako 100 hlasov. 10 a viac hlasov získal spolu v 153-ch obciach.

Štefan Vavrek uspel v Rimavskej Seči s najväčším počtom až 473 hlasov (čo bolo očakávateľné, keďže je v tejto obci starostom), nasledovali Tornaľa, Rimavská Sobota, Kráľ, Chanava, Lenartovce, Gemer, Radnovce. V ostatných získal menej ako 100 hlasov, viac ako 10 hlasov mu dali voliči v 69-tich obciach. Porovnanie rómskych kandidátov naznačilo regionálne rozdiely medzi južným a východným Slovenskom: južný menšinový volič = viac spoľahlivých hlasov, alebo inak, východ nie je zázemím pre menšinovú politiku.

Polláka chceli, no nevedeli

Vo voľbách prepadlo spolu 40 434 hlasov, z toho najviac v Košickom a Prešovskom kraji. Naozaj je argument, že Rómovia krúžkovať nevedia? Položil som si túto otázku ako mnohí iní, skúsme trošku hypotetizovať a priblížiť sa k pravde.

Spolu pozorovaných 35 obcí ako Jarovnice, Svinia, Hrabušice, Raslavice, kde hnutie OĽaNO nikdy nemalo výrazný voličský potenciál, v ktorých zároveň Pollák v rámci svojej priamej a nepriamej politickej kampane pôsobil, a ktoré sú známe aj svojou početnou rómskou populáciou, odovzdalo vo voľbách hnutiu 3791 hlasov, z toho na 1442-ch chýbal Pollákovi preferenčný krúžok. Stačilo, aby každý tretí volič hnutia OĽaNO, ktorý nekrúžkoval, alebo krúžkoval niekoho iného, dal svoj krúžok. Samozrejme, hovoríme o obciach, ktoré Pollák v rámci kampane navštívil, alebo na nich svojou kampaňou pôsobil. Môžeme sa teda domnievať, že Rómovia chceli, no nevedeli. V 35-tich pozorovaných obciach bolo zároveň prepadnutých – neplatných 600 hlasov. Aj tie by pre rómskeho poslanca stačili.

Rómovia neboli prioritou

Mnohé politické strany síce ponúkli vo svojom programe aj časť zaoberajúcu sa Rómom, avšak ani jedna okrem Kotlebovej strany ĽSNS verejne neprezentovala rómsku tému ako jednu zo zásadných, dominantých hodnôt kampane (napr. SMER – bezpečnosť (pred migrantami), práca; OĽaNO – boj proti korupcii, zdravotníctvo, školstvo atď.), preto jednotliví Rómovia v týchto stranách mohli pôsobiť mimo formát, koncepciu, ideu, ich kampaň vyznela skôr „autonómne“.

Ak sa pozrieme na obce, v ktorých mal Pollák relatívne silnú podporu (zoradené podľa počtu preferenčných hlasov), no ktoré nemôžeme považovať za rómske, aj keď v mnohých bol zásah kampaňou citeľný, zistíme, že voliči OĽaNO krúžkovali Polláka len minimálne. 2% nerómov a Rómov ukázali, že rómsky program, ako aj jeho reprezentácia prostredníctvom rómskych kandidátov nie je pre Slovensko prioritná. Róma voliť nechceli.

Rómska strana nemala šancu

Pokusy o spoločnú kandidátku rómskej strany stroskotali. Údajne kvôli chýbajúcemu finančnému vkladu a vnútornému rozporu medzi jednotlivými členmi. Bez akéhokoľvek argumentu môžeme pokojne tvrdiť, že motivácia na vznik tejto strany bola nízka ako aj jej šance – túto ideu nedokázali za štyri roky zreálniť ani samotní Rómovia. Rómske strany neuspeli ani v predošlých voľbách. Neuspeli doposiaľ nikdy...

Založenie etnicky vyhraneného politického subjektu automaticky priorizuje záujmy jednej skupiny – dáva voličov do pozície buď si s nami, alebo proti nám, čo môže vyvolať ešte silnejší odpor ostatných etník vrátane majority – nerómovia by asi fanúšikmi tejto strany neboli a s úctou k práci všetkých kandidátov nemám pocit, že by viac ako dvaja – traja Rómovia mali šancu uspieť vo voľbách. Pollákova a Vavrekova kampaň bola relatívne silná, obaja boli verejne známi, Pollák sa počas troch mesiacov vyskytol zruba desaťkrát vo večernom spravodajstve, no aj keby sme všetky hlasy (aj viacnásobné preferenčné hlasy jedného človeka v prospech viacerých Rómov na jednej kandidátke) spočítali, k hranici zvoliteľnosti okolo 130 tisíc sa číslo cca 24 tisíc nepribližuje ani zďaleka.

Jedni mali veľa, druhí málo

Výsledok Petra Polláka, viac než 8 tis. hlasov a Štefana Vavreka s viac než 4 tis. hlasmi však ťažko považovať za absolútny neúspech. Získaných 8 tisíc by Pollákovi stačilo na parlamentné kreslo v akejkoľvek inej strane, ktorá sa umiestnila v rebríčku pod hnutím OĽaNO, alebo naopak. Ak by OĽaNO malo menej ako prieskumami nečakaných 11%, Pollákova šanca uspieť by bola výrazne väčšia.

Podobne môžeme diskutovať aj o Štefanovi Vavrekovi, ktorý by sa s počtom preferenčných hlasov síce neprekrúžkoval nikde, no ak by mali Bugárovci 19 a viac kresiel... potenciál existoval.

Ak by sme hypotetizovali ešte viac a dosadili na niektorú z výherných kandidátok obidvoch rómskych lídrov, dali ich do prvej dvadsiatky a nechali im čísla vedľa seba, ich šanca by sa nepomerne zvýšila.

Suma sumárum, ak chcú Rómovia miešať politické vody, Pollák a Vavrek by pri tom nemali chýbať.

Jeden za všetkých, všetci proti jednému.

Roztrúsenie rómskeho potenciálu na viaceré kandidátky, pravdepodobne taktiež spôsobilo oslabenie. Peter Pollák skončil v zvláštnej pozícii. Ako aktuálny splnomocnenec vlády pre rómske komunity bol v centre pozornosti. Medializácia mu však nepomohla. Pred voľbami sa do neho pustili bývalí splnomocnenci, podpredsedníčka KDH pre Rómov, viacerí novinári (najmä Pluska) ako aj jeho konkurenti z iných strán.

Pollák na pracovnom stretnutí (zdroj: Ľubo Štefko)

Nakoniec zostal jediný rómsky poslanec osamotený. Ukazuje sa, že kritika Rómom nepomáha, no aj po voľbách pokračuje naďalej (napr. komentár rómskej redaktorky Denisy Havrľovej: Prečo sa ani jeden rómsky kandidát nedostal do parlamentu?). Samotní Rómovia možno majú potrebu ukazovať prstom a označiť vinníka, ukážka cit. Havriľovej: „Povedzme si pravdu, Rómovia neboli spokojní s jeho prácou a výsledkami. U mnohých stratil dôveru a rešpekt,“ no povedzme si narovinu. Pollák bol doposiaľ jediný rómsky poslanec v dejinách moderného Slovenska, iní neprišiel pred ním, neprišiel po ňom a 8158 preferenčných hlasov by mu mnohí kandidáti napr. za stranu Sieť, či Most-Híd závideli.

O Rómoch rozhodne majorita. Majorita vyberie aj prípadného nového splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Majorita bude mať absolútne zastúpenie na všetkých ministerských postoch a rozhodujúcich miestach. Rómovia vo voľbách (ne)prehovorili a akékoľvek pohadzovanie horúceho zemiaka či určenie Čierneho Petra je indikátorom neschopnosti, nedohody, šarvátok a sváru Rómov, ktoré ponúkajú ako vlastný obraz súčasnej majorite.

Rómovia v obci Stráne pod Tatrami (zdroj: Peter Oborník)

Demokracia je systém, ktorý jednoducho máme, aj keď by sme ho mohli spochybniť, vo voľbách sa hralo podľa nastavených pravidiel, o ktorých každý vedel, boli každému dopredu známe. Neznalosť neospravedlňuje, ľútosť tiež nie. Aktuálne zastúpenie v parlamente získala ĽSNS pod vedením Mariána Kotlebu. Vo svojich predvolebných odkazoch prezentuje názory proti Európskej únii, vystúpenie z NATO či zavedenie domobrany. V novinách hovorí o armáde na hraniciach, rómskych parazitoch či cvičeniach policajtov v osadách. Napriek absencii reálneho prieskumu o náladách majority voči Rómom, najmä v lokalitách kde je zvýšená koncentrácia tých „neprispôsobivých“, však môžeme tvrdiť, že Slováci k inkluzívnym pomalým a strategickým riešeniam neinklinujú, potrebujú vidieť výsledky: okamžite, radikálne a možno aj bolestivo.

Karty sú rozdané. Rómovia, rómske organizácie a aktivisti by sa mali prestať medzi sebou hašteriť a začať pracovať komplexne, prospešne a otvorene. Jedinou možnosťou je spolupráca Rómov medzi sebou, no najmä Rómov a majority. Tolerancia začína od nás, od našich blízkych, od samého seba. Najhorším riešením je neriešiť.

Úprimne držím palce všetkým rómskym kandidátom a želám veľa síl. Nebude to také ľahké...