Rozsah ekonómie je ohromný, ďalej sa venujem ,,podoboru" o tom, ako by sme mali usporiadať spoločnosť, riadiť ju (či neriadiť) a aké by mali byť vzťahy medzi subjektami v nej pôsobiacimi. Prosto, má vláda zasahovať do konania občanov a firiem alebo nie? Ak áno, do akej miery? Kto je komu podriadený a čím? Ako sa zasahuje do peňažných vzťahov...
Do kontrastu sa dostávajú údajne dve teórie, osobne ich vnímam odlišne dopĺňajú sa a jedna stojí na druhej... Prvá, ktorá vo väčšej miere zasahuje do možného správania sa subjektov. Druhá ako cesta, kedy je subjektom dopriana omnoho väčšia sloboda, kladených menej prekážom. Ktorú použiť, to je dilemou. Kde sa poobzerať po analógiách?
Najzjavnejšia - výchova detí. Vývoj ide postupne. Zodpovednosť a schopnosti rastú časom... Občas pády. Obdoba je dokonca aj pri učení počitačových aplikácií, inžiniery aplikácii (nie som si istý o spoločnosti, ale s 90% istotou sa jedná o FB/Google) sa nedávno priznali, že ich aplikácie sa po čase začali učiť samé, bez toho aby im z vonku bol k tomu udelený podnet. Istý vedec sa v tomto ohľade vyjadril ako o dosiahnutí ,,singularity" - teda, že technický produkt človeka sa vyvíja sám a dosiahol istý stupeň inteligencie, kedy prekonáva rozsah príkazov tvorcu určujúci jeho rozvoj.
Teda, je možný môj náhľad? Môžeme uvažovať o spoločnosti a jej hospodárení ako o obdobe vymenovaného, čo sa postupne rozvíja pod kontrou a postupom čase je lepšie, popustiť uzdu a nechať vývoj na samotný celok? Do akej miery reagovať na chyby? Ako zabezpečiť dostatočnú kontrolu... a mnoho iného.
Primárne som chcel poukázať, že sa nenachádzajú v priamom rozpore, ale čiastočne sa podporujú. Nedá sa povedať totiž, že prvá - keynesiánstvo svoje úspechy nemala a nedá sa ani poprieť, že rakúska škola, druhá, nemá svoje prínosy. Otázkou je, čo som zmienil, kde a kedy ktorá má byť umiestnená a aplikovaná. Nie, nemožno mať rovnaký meter na iné krajiny. Viac prijde s mojím ďalším štúdiom...
