maju oci na stopkach ako zubar na zubny kaz. Obcas na to trochu viac ako cistu viziu a jeden pohlad. Je rozdiel pohlad okom a pohlad cez X.ray... Ten x.ray som ja. Nadsazka, no mozno Vam nieco prinesie. K clankom sa postupne vratim a gramatiku, stylisticku podobu a ostatne upravim do relevantnej urovne. Nakolko ide o nazory, nie rubriku profesionalna zurnalistika, nie som si vedommy prehresku. Unikatnosti si vedommy avsak som. Dovidenia po bodke.
Tradicne rozsiahlejsia a vyssia ako slovenska politika, čo do presahu, mezinarodnej úrovne, sfér vplyvu a účinosti na mezinárodnej úrovni. Aspoň z prvého dojmu a z toho, čo je možné zreteľne v mezinárodnom kontexte politiky a mezinárodných vzťahov posúdiť. USA ako krajina minorít počas súčasnej volebnej seansi, datovanej k 8. novembru zápasí s otázkami v oblasti zdravotníctva, imigrácie, zahraničnej politiky, stagnujúcej domácej ekonomickej situácii, vhodnosti politickej kandidátky na pozície moci, rozdelenie od liberálnej samostatnosti jednotlivca po viac spoločenský a komunitárny prístup. Nie cudzie sú otázky práv žien, ich rovnoprávnosti, správnosti zachádzania, úcty, rešpektu odlišností a v nie poslednej rade sú otázky domácej bezpečnosti, opatrnosti pri zachádzaní so zbraňami, domáce násilie, násilie na uliciach a verejných priestranstvách, či násilie v mezinárodnej komunite a kompromitovanie verejných vzťahov, teda politickej násilnosti na spoločnosti, obyvateľoch a nie zvýhodnených alebo preferovaných ekonomických agentoch – corrupcia a klientelizmus. Vitajte do amerických volieb 2016.
Vlajkové lode ,,republika‘‘ a ,,demokracia‘‘ drží Trump vs. Hillary. Texas a NYC versus Washington DC a Wall Street. Hotely a rekreácia, versus politické siene a diplomatické cestovanie. Kandidáti sú odlišnými, no spoločný menovateľ pre porovnanie schopností sú ako vždy názory prezenrované počas debiat a ich následné znenie v hľadisku ich pozadia, či argumentov a ich pravdinovsti, relevantnosti, aktuálnosti alebo kontextuálneho zasadenia z pohľadu rečníka. Domáce otázky sú súčasne a paradoxne aktuálnejšie, na druhú stranu, z amerického pohľadu post.globalizovanej spoločnosti domáce otázky pomenej existujú – američan je doma, tam kde je vítaný a tam kde sú ich záujmy. To je nevyjímajúc Nemecko, Južná Kórea, Japonsko, Taiwan, ostatné Európske krajiny, ale i Kuba, štáty Afriky a a ... Mnohé ďalšie. Americké bytie nie je ľahostajným – veď pomohli i nám k samostatnosti a nič sa nezmenilo na strážení zájmov za hranicami.
Najpálivejšie sú otázky v napojení na Sýriu, Irak, Irán a Arabské Emiráty, Turecko a Ruskú federáciu, súčasne s Moskvou ako vedúcou k dominácii na území súčasnej Sýrie. Konflikt, ktorý naberá rôzne dimenzie, tá súčasná, reálna, ako len povrch celej spektrály historického, ekonomického, náboženského a diplomatického sváru. S obdivom k súčasnej americkej vládnej kampani prišlo veľmi zaujímavé, ako otvorene Trump vystúpil na naznačenie amerického totálneho zlyhania v celej oblasti a až diplomatickej blamáži, ktorej výsledkom sú Iránske, Ruské a pôvodne Sýrske územné, diplomatické a vojenské zisky k súčasnému momentu. Nevyjímajúc už i spomenutý Irán, s ktorými sa USA snaží čo najviac kooperovať pre spoločné úsilie – možno až od tohto leta, možno však pre relevantné dôvody. Je mierne nesprávne pre veľmoc ako USA vystupovať z pozície toho, kto to môže a musí využiť pre to, aby dosiahlo svoje záujmy. Dôležité to je z hľadiska historickej perspektívy, kde USA malo schopnosť jednotlivej a samostatnej dominancie v nadnárodných otázkach, ktoré sa rozhodli riešiť. Vietnam potvrzuje výnimku a zásah v Perzkej vojne taktiež nadsadzuje otázku, odkiaľ presne vaje vietor. Pri dostatočnom porozumení všetkých konotácií, že tým správnym. Na neštastie politika nie je remeslom bezchybných, amerika stráca taktiež miestami na dychu a v súčasnej situácii čelí problémom, aké boli ešte málo vidno, aspoň v posledných dekádach. Piliere americkej kvality, manufaktúry, armádnych kapacít, relevantnosti zahraničnej politiky a intervencií dlhodobo oslabuje.
Nie je to náhoda. Ako sa misky váh presýpajú, možno je preto že celkové bohatstvo rastie, prichádzajú otázky normálneho rázu – čo ostatný ? Amerika však žiaľ zlyháva i na poli domáceho vedenia a vodcostva. Žiaľ. Nestabilný zdravotnícky systém, nerovnosti, imigračná otázka (nový i starý), chudoba, hlad, nestabilita príjmov, potrhaný finančný systém... Stále sa nevyrovnajú chybovosťou ostatných krajín, stále však ostávajú krajinou, ktorá má byť na čo hrdá a ostáva čelom sveta. Kam teda bude smerovať podľa a v očiach kandidátov? Tí sa neostýchajú odvolávať na historických kandidátov. Trump sa vidí jednoznačne v šlapajách silného vodcostva. Roosevelt ako príklad. Clintom prízvukuje moc súčasného politického establishmentu DC, ktorý si môžete ztotožniť s tak vyprofilovanou elitou na Capitol Hill, za ktorú by sa ani v novom Hollywoodskom blockbustery nemuseli zahambiť, mimochodom, z Los Angeles bola vysielaná posledná debata Clintom – Trump. Problematicky, elita je problematická. Clinton, či Trump, jeden viac ako druhý(a). Lož číha za rohom a pred rokon obvinenie s ďalšej. Je to hra? Je to pravda? Čo je to, mačka alebo kocúr? Triky na seba vyťahovali skutočne ako mačku z vreca na púti, poďme si spolu prejsť tie najrelevantnejšie:
Clintom stratila konverzácie s klientmni a donormi, kde podľa Trump mohli patriť vlyvné osoby, ktoré majú podľa správnosti konflikt záujmov so samotnou politikou Clinton, alebo naopak Clinton má tendenciu k farizejstvu, nakoľko smerovanie peňazí od ľudí, ktorí sú proti jej vlastným názorom je minimálne nekorektné, pokiaľ nie až prípadne protištátne, ako z kauzy vyplynulo
Clinton je dvojznačná a závislá na širokom tíme ľudí. Otázka je, aký politik nie je dvojznačná a ktorý prezident je iba sám za seba. Žiadna. Niekdo však musí mať prst na tlačítku a to bude práve Clinton.
Trump je nezrozumiteľný a jeho očividná extravagancia je tak prezreteľná, že ľudia ju vnímajú ako primárny dojem, odhliadnuť od jeho pravdivosti, disrešpektu alebo netaktnosti, 마 ide o pravdu, relevanciu by malo hrať niečo odlišné, ako forma, podoba a rétorika. Úprimne, Trump v tomto ohľade prešiel dlhú miľu a má zamňa plusový bod.
jeho zámer na ekonomický rast je ďalej skvelý, avšak črtá isté komplikácie na vrub svojej a jeho neztelesnenosti do konkrétnych figúr, kde a kedy obsahuje miernu variáciu a nekorektnosť čŕt, ktoré ju (ho) jasne nevykresľujú, ba naopak, nechávajú v šedi vyčkávať na zázračnú realizáciu bez ekonomicko – aktívnej dekompozície konkrétnych krokov a postupov za cieľom realizácie a zkompletovania do jedného celku krokov, aké povedú k zázračnému vzostupu
Obaja sú pritom mierne pozadu. Clintom v reformách aké chce implementovať na pôde vzdelávania. Trump v oblasti manufaktúry. Je mi smiešne, ako málo sa za obdobie jedného roka, kedy sa ich prvotné tendencie k ekonomicko – spoločenskému organizovaniu prvý krát dostávali a drali na svetlo sveta nezmenili. Prijde mi, že sa uzavreli do svojho malého sveta súperenia s okolím a po vzore Michelle, aká napadla Trump vs. women, strachu. Až strachu. Následne, zvláštne kreácie, nie plne podložené praxou, realitou a skúsenosťami vychádzajú na svet. Trump príkladom v oblasti manufaktúry navrhuje prax., akú by npr. Fínsko zavrhlo a považovalo za zpiatočnícku, Clinton navrhuje vzdelávanie v oblasti základných profesií, ktoré npr. Rakúsko a taktiež Fínsko vedie, problematicky, na to treba i odvetvie, akíé je v USA na ústupe a práve Trump chce obnoviť ...
Kritické je následne i spontánne vyjadrovanie sa o problémoch zahraničnej politiky.
Zaujímavé je vyjadrenie Trump o spolupráci s významnými menami v korporátnej sfére pri podnikaní a zahraničnom obchode.
Megalomanské a lacné Clintom rozdávanie financií na všetky strany spoločnosti.
Inšpiratívne naliehanie Trump na spojencov NATO pri spoluúčasti na financovaní aktivít organizácie a rozpočtu ,hnutia‘.
Trumpovo zkonsolidovanie stavu situácie Irán, Sýria, RF a UA, plus Irak.
Obdivuhodné ako Clinton vyzdvihuje svoju diplomatickú zahraničnú prítomnosť, no zabúda neprítomnosť. Trump sa nepripomenul a iba trochu podkúril, nie do plného potenciálu.
Najzaujímavejšia je však reakcia general public, ktorá je mierne odstrašujúca. Verejnosť totiž stále odvodzuje viac dojmov z toho, čo vidia a cítia, než z toho čo si o samote prečítajú a následne interpretujú publiku.
Najchybnejší moment show bol, keď Clinton reagovala na Trumpov argument po prvý krát a jej odpoveď bola naaranžovaná tak, že o útoku musela vopred vedieť. Až mi padla sánka ...
