Obchodné bariéry sú opodstatnené rôznymi dôvodmi. Ich búranie taktiež, pričom ALE nie vždy je to práve win-win game, ako tvrdí napríklad Niedermayer a mnoho poslancov z krajín V4. Príkladom si uveďme Japonsko, to bolo američanmi v 19. storočí prinútené námornou blokádou k svetovému obchodu, alternatíva bola vojna. V druhom kole sa im to stalo pri jednom z rokovaní GATT(dnes WTO), nie samozrejme s hrozbou vojny, avšak utrpením po obchodnej stránke, dnešné vojny sú totiž ekonomické.
Ďalej zaznievajú názory, že od momentu uzavretia, ak si jasno spomínam, Uruguajského kola rokovaní GATT a dohôd z neho vyplývajúcej, sa spustila Japonská súčasná stagnácia. Výsledom rokovaní bolo otvorenie Japonského trhu s ryžou a istá úroveň výmenného kurzu, ktorá spravila japonské produkty menej konkurencieschopné - to v porovnaní s USD, ktorý okolo devädesiatych rokov nutne prešiel devalváciou, nakoľko platobná bilancia USA nebola udržateľná, deficit rástol do vysokých úrovní a inak práve to obdobie bolo momentom, kedy Japonsko veľmi úspešne prekonávalo produkty USA.
Čo privodíme nášmu trhu, ak TTIP prejde? Ja jej schválenie nepovažujem za win-win game pre dôvod, že Európa omnoho kratšie ako USA spoločný trh a tvrdím, že nie je tak zjednotený k tomu, aby privítal externé vplyvy. Tie na jednej strane môžu pomôcť s konkurencieschopnosťou, na druhej môže pôsobiť na rozšírenie tovarov, ktoré sú lokálne a časom sa môžu stať celo európske. Dôkazom mi je množstvo tovarov, ktoré možno dostať vo Fínsku, pričom nikde inde ešte nie, z počutia maximálne v Holandsku. Obchod je prirodzene o ľuďoch, musíme si dať čas, trh dotvoriť. Jednotný je len krátko, nízke ceny logistiky sú len krátko a vôbec rozmer medzinárodného podnikania na nižšej ako korporátnej úrovni taktiež je len malého významu.
