Rozhodne to, že spoločne zpravidla pôsobia. Ikeď uvažujeme o cenách a peniazoch s nominálnym náhľadom, teda že sú len prostým prostriedkom, krytím a konceptom v hospodárstve. V rôznych, viac či menej limitujúc, i tak, ich eseciu určujú iné faktory (premenné).
Pre vysvetlenie. Vezmime si dve situácie. Prvá, uvažujeme štandartné hospodárstvo. Npr. Slovensko. Predstavme si krátkodobo koncept Zero Price Tag. Statky a služby sa stanú voľnými. To pre vybranú skupinu obyvateľstva. Npr. študentov. Poďme však uvažovať marketingovo medzinárodne. Uvažujme o promo akcii ohlásenej vopred pre istý rozmer cuzincov kupujúcich si letenky na územie Slovenska. Ku príkladu ako How to live Slovakia kampaň obsahujúca poukážky. Formu peňazí. Direct marketing alebo krátkodobý a úzko vymedzený socializmus a komunizmus? Ani jedno nesedí, všakže. Keďže dnes nemierim k podstate a možnosti predateľnost Slovenska do zahraničia, rozoberiem viac do hľbky bod číslo dva.
Pretože cenová diskriminácia skupín obyvateľstva (exaktne sprâvne povedané spoločnosti, i krátkodobých turistov, či zahraničných občanov EU) ešte netvorí komunizmus a socializmus.
Druhá situácia. Študenti bývajú bez odplaty (za vlastný koncept štúdia áno) a ľudia navštevujú zdravotnické zariadenia bez poplatkov a vysokých vstupných nákladov (nàkup liečiv a vybavenia pre pobyt). Socializmus, komunizmus, či iné? Údajne, a väčšina sa prvoplánovo zhodneme. Nie na druhý pohľad. Opatovná cenová diskriminácia (absolútna či čiastočná) áno.
Ako sa cenovo diskriminuje prakticky? Naše stredoeurópske riešenia boli absolútne a niesli Zero Price Tag.
Škandinávia spolu s konceptom wellFare society (rozumej spoločnosti spravodlivej mzdovej a cenovej polotiky) koncept Zero Price Tag NIEaplikuje. Zvolila opačnú cestu. Trh statkov a služieb (všechnoho čo je k mání) nepokrivili štruktúrov cien. Opačne, zvolili cestu a spôsob umožnenia monetárne (peňažne) limitovaných jednotlivcov ako štandartne ekonomicky aktívnych jedincov. Koncept na teraz úspešne aplikovaný, síce s trhlinami a zvažovanými reformami. O nich a viac konkrétnych prípadoch v ďalších navazujúcich textoch. Študenti a intmý integrujúci sa jednotlivci do funkčnej ekonomicky aktívnej spoločnosti sú najväčšími príjemcami. Tak ako i u nás, za čias minulých. Pred '89, kde málo pre veľa bolo horšie ako súčasné trochu pre nikoho. Až tam sme prišli s obratom. Rekonštrukcia je na pol ceste.
