Keď je aj tá najlepšia strava jedom .

 Pamätám si z mladosti na niečo čomu som vtedy neprikladal veľkú dôležitosť . Črevné problémy neboli u mňa zvláštnosťou , ale vždy sa to nejako „samo“ napravilo. V neskoršom veku po niektorých jedlách doma , alebo u mamky , boli rána pre mňa často kruté , pretože som ich mnohokrát prežíval s krútiacimi črevami a s pocitom , že som to znovu s jedením prehnal . Strata niekoľkých kíl v priebehu pár hodín nebola výnimkou. Porovnávajúc môj apetít s ostatnými som však nadobudol presvedčenie , že nie veľa jedla , ale pravdepodobne niečo špecifické škodí mojej tráviacej sústave. Mamkine koláče boli to posledné na čo som kedy myslel. 
 Nikdy som nevynikal mimoriadnou hmotnosťou , ale keď neustále viditeľne klesala , tak mamka chtiac urobiť zo mňa chlapa piekla a piekla. Každý víkend som si odbehol po plech kysnutého tvarožníka , alebo po makovník , ktorý bol koláčom mojej mladosti. Pokles hmotnosti a problémy mojej tráviacej sústavy , ktoré bolo čoraz ťažšie skrývať sa vždy spájali so stravou v práci , ktorú som nakoniec musel zamietnúť ako vhodný prostriedok na uchovanie životných funkcií môjho tela. Ani vynechanie závodnej stravy však nezabránilo môjmu niekoľkonásobnému pobytu v nemocnici , kde sa mi stav vždy mierne zlepšil vďaka dodávkam rôznych enzýmov podporujúcim trávenie. Častou , lekármi doporučenou metódou na zlepšenie stavu môjho trávenia po ťažkom odvodnení organizmu , bola diéta pozostávajúca zo suchárov ( alebo suchých rožkov ) a čaju. Ani nevedeli v akom omyle zotrvávali. Nebyť osobnej pozornosti jedného z lekárov , ktorý si povedal ,že príde na moju únavu a neprirodzene nízku hladinu železa v mojej krvi , tak pochybujem o tom , že by som ešte aj dnes sníval o mamkiných koláčoch.
 Prečo môžem po niekoľkých rokoch znovu jesť „ mamkine koláče“? Pretože sa manželka naučila piecť kysnuté cesto z bezlepkovej múky. Už niekoľko rokov mám totiž diagnostikovanú „ celiakiu“ . Múka , ktorá je na Slovensku súčasťou takmer každého jedla , je pre organizmus malej skupiny ľudí podobných mne , jedom. V mene nás všetkých „celiatikov“, ďakujem všetkým , ktorí sa podieľali na výskume príčin našich problémov. Ďakujem všetkým tím , čo vyrábajú pre nás tak potrebné potraviny . Ďakujem obchodníkom, ktorí vzhľadom na takmer nepredajnú cenu zaraďujú do svojich regálov tovar ,
ktorý asi nikto iný pre svoju cenu nekúpi . Ďakujem našim mamkám a partnerkám, ktoré sa naučili variť a piecť diétne jedlá z bezlepkovej múky , ktoré sú pre nás už nie jedom , ale nenahraditeľným liekom.