„ Víkendoví ľudia“

Piatok , ktorý bol pre nich tiež pracovným dňom ( ja som väčšinou v piatok už cestovával domov a tak som tento deň považoval pre nich za taký istý ako ostatné dni v týždni ) sa však viditeľne odlišoval od ostatných pracovných dní. Po 12,00 hod sa ich tváre menili a z pracujúcich ľudí sa postupne stávali ľudia relaxujúci . Tesne po obednej prestávke , ktorú trávili väčšinou spoločne v zasadačkách jedením jedla , ktoré si doniesli z domu, prípadne ktoré si zakúpili v malých kantínach ( tento čas sa im nezapočítaval do pracovnej doby a trval hodinu ) sa z nich stali iní ľudia . Piatkový obed končieval spoločnou kávou a koláčom v zasadačke a šéfovským prianím príjemného víkendu . V piatok po 15,00 hod som v práci už takmer nestretol nikoho, pretože všetci sa pobrali víkendovať. Pre mňa prekvapujúce bolo aj to, že už ani obchody väčšinou v piatok popoludní neboli pootvárané a tak ani náš slovenský „relax“ nakupovaním sa u nich nekonal. Reštaurácie , ktoré väčšinou cez týždeň mali relatívne nízku obsadenosť sa zrazu naplnili skupinkami mladých ľudí , prípadne rodín z deťmi hodujúcich spoločne na jedlách , ktoré boli z nášho pohľadu veľmi “bohaté“ . Starostlivo upravené grilovacie miesta na záhradkách sa naplnili veselo diskutujúcimi ľuďmi . Kluby boli plné a všade sa hodovalo. U niektorých hlučnosť naberala obrátky aj s vypitým množstvom akvavitu . A dalo sa povedať ,že tých hlučných bolo dosť .V sobotu nadránom sa všetko ukľudnilo . Nakrátko . Ulice boli v tom čase dosť poznačené aj rozbitým sklom z fliaš, ale včas sa to upratalo. Technické služby fungovali perfektne V sobotu popoludní víkend pokračoval tam kde nadránom prestával. Záhrady boli znovu plné ľudí. Rodičia sa hrali s malými deťmi . Väčšie deti a mládež bola v kluboch , ktoré si vybudovali v rámci komunít z prostriedkov zo zbierok s prispením samosprávy . Dozor robili rodičia , ktorí sa podľa plánu klubov cez víkend stávali aktívnymi ochrancami poriadku . Rodiny sa vzájomne navštevovali a tak ani očakávanie návštevy susedov v sobotu o polnoci nebolo ničím zvláštnym , skôr prirodzeným . Tento pohyb končil až v nedeľu nadránom . Nedeľa popoludní a večer bola na rozdiel od soboty kľudná . To sa už pripravovali všetci na pracovný týždeň. Po jednom takomto mojom víkende prežitom u tejto krajine som mojich kolegov začal nazývať “víkendoví ľudia“. Odvtedy plne chápem ich pracovnú aktivitu cez týždeň.