Malý test morálky slovenského národa.

 Akú má šancu, že toto jeho stanovisko zoberie niekto kompetentný vážne? Čo vlastne je cieľom tohto jeho priznania? Veď sa priznáva len k tomu , čo je všetkým , ktorí sa mocú okolo futbalu známe a dokonca to považujú za normálne.
 Pred niekoľkými rokmi ( už viac ak 20-timi ) som robil majstra skupine asi 60 – tich ťažko pracujúcich , nie príliš vzdelaných chlapov. Téma futbal bola už za socializmu po každom víkende dominujúca nielen preto ,že väčšina z nich bola z okolitých dedín nášho mestečka , ktoré medzi sebou hrali futbalové zápasy , ale hlavne preto , že témou rozhovorov bolo : čo , koľko a za aký výsledok dostali traja naši kolegovia, ktorí práve robili rozhodcov na zápasoch tých najnižších tried. Už vtedy to pre chlapov neboli podvodníci, ale pre drvivú väčšinu okolia hrdinovia. Vtedy si doniesli za zápas demižón vína, vrecia zemiakov, často to bol metrák obilia ale mnohokrát to bola len poriadna „opica“.
 Zmenili sme sa a odsúdime praktiky, ktoré deformujú šport a demotivujú tých , ktorí to so športom myslia vážne ?