Zďaleka nie len pre britských konzervatívcov, českú ODS či slovenskú OKS. Nepochybne i pre všetkých tých, ktorí chápu, že vŕšenie nových dlhov na hory starých nie je cesta k inému, ako k bankrotu. Ktorí chápu, že svoje „štátne dlhy“ si majú splatiť tie štáty, ktoré ich narobili. Tí, ktorí vedia, že sloboda musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Tí, ktorí vidia, že komótna a tučná Európa dojedá na raňajky to, čo mali večerať ešte nenarodené generácie jej pravnúčat. Európa potrebuje reformy. Sotva sa ich však dočká od tých, ktorí okrem svetlých zajtrajškov trvale sľubujú svojim voličom večne svetlé dnešky. Čo na tom, že na dlh.
Nosnou témou diskusií o Sulíkovom rozhodnutí nebol fakt, že sa celkom logicky rozhodol pre najreformnejšiu frakciu EP, ale čuduj sa svete to, čo tam má ako liberál vôbec čo pohľadávať. Mnohí diskutujúci, pevne opretí o znalosť (hmlistú) elementárnych politologických pojmov vyjadrili skalopevný názor, že liberál a konzervatívec sú voda a oheň a tiež že pojmy konzervatívec a reforma k sebe proste nepasujú.
Keď sa Margaret Thatcherová stala prvou premiérkou v dejinách Británie potreboval tieň bývalej mocnosti REFORMY ako soľ. Nepochybne konzervatívna dcéra, ku skromnosti a zodpovednosti vedená nebohatým otcom, ktorý bol drobný obchodník, ich urobila. Zlomila despotickú moc odborov, ktoré vládli krajine až do trpkého úpadku. Británia sa „vrátila do zápasu“ a víťazný boj o Falklandy bol zmŕtvychvstaním takmer zabudnutého „for King and Country“. Bola živou ukážkou toho, že zásadné reformy môžu byť i dielom konzervatívcov.
Apropo liberáli. Keď sa SaS angažuje v ľudskoprávnych otázkach a jej liberálna agenda je pre niekoho priam „od diabla“, je hádam na mieste pripomenúť výrok britského premiéra: „Som za manželstvá homosexuálov, lebo som konzervatívec.“ Zodpovedné partnerstvo (v akejkoľvek pozitívnej medziľudskej oblasti) je hodnotou samo o sebe. Hodnotou bez prívlastkov - ani liberálnou ani konzervatívnou. A to hovorím nielen ako venerológ...
V AECR sú konzervatívni konzervatívci (teraz napríklad B. Škripek), ekonomickí liberáli a hodnotoví konzervatívci (často združení v jednej osobe) i liberálni reformátori, ktorí nie sú konzervatívci. Niečo o AECR viem a keď som sa v r. 2011v Londýne zúčastnil na jej výročnej konferencii pochopil som, v čom sú spoločné menovatele tohto združenia, v ktorom platí nielen „z národov hoc sme rôznych“ ale aj „zo strán názvov hoc sme rôznych“. Zanechalo ten najlepší dojem - bez ohľadu na pojmy.
Pre priaznivcov jednoliatych politických svetov a zákrytu odporúčam Bratstvo palca pani Laššákovej. To AECR ozaj nie je – a i preto si Richard Sulík zvolil dobre.
