Skúsil sa rozpomenúť na posledných 24 hodín. Deň začínal ako obyčajne. V 7:00 mu zvonil budík, ten vypol, pobozkal svoju ženu a po tichu sa postavil z postele. V kúpeľni si prepláchol tvár a obliekol si svoje bežecké veci a vydal sa behať. Na ceste stálo jeho nové auto, pozrel naň a v duchu si predstavil ako ho večer konečne prevetrá. Dal si do uší slúchadlá, pustil playlist a začal bežať. Na červenkastej oblohe pred ním sa začínal ďalší krásny deň. Svoje 2 ranné kolečká okolo parku mal hotové nezvyčajne rýchlo, a tak sa ešte zastavil v stánku pre noviny a cigarety. Predavačka, drzá ako vždy, utrúsila poznámku o tom, že človek čo každé ráno chodí behať by fajčiť určite nemal. Fedor jej na oplátku povedal, že ľudia v istom veku by sa už mali starať už iba o seba. Zobral cigarety a jednu si demonštratívne zapálil. Doma ešte všetko spalo, a tak sa potichu osprchoval, uvaril si kávu a začal si robiť raňajky. Dal si záležať aby omeleta malo všetko, čo má mať, ba pridal aj trochu kávy, keď nechtiac trochu na ňu vylial. Keď všetko zjedol, šiel sa obliecť. Dal si svoju obľúbenú pásikavú kravatu a modrú košeľu a čierne sako. V hale našiel svoj pečlivo nachystaný kufrík so všetkými dokumentmi, ktoré na dnešnej prezentácii bude potrebovať. Vzal ho a otvoril dvere, no na prahu sa zastavil a rozmýšľal či sa ešte má rozlúčiť so svojou ženu. No v tom mu padol zrak na hodiny, ktoré ukazovali 7:53. Zabuchol dvere a rezkým krokom šiel ku vlakovej stanici. Vo vzdialenosti asi 100 metrov od stanice započul piskot bŕzd jeho vlaku. Dal sa do behu a keď dobiehal ku vlaku, videl ako už zatvárajú dvere a tak odsotil človeka čo práve vchádzal a naskočil dnu. Chlapík na nástupišti sa pozbieral zo zeme, oprášil a hlasno zanadával. No to už Fedor sedel vo vozni. Otvoril si kufrík vybral poznámky a ešte raz si ich chcel prejsť. Pohodlne sa oprel a dal sa do čítania rôznych čísiel a značkou. Po pár minútach ho to omrzelo a tak ich odložil a spokojne zaspal. Zrazu sa však strhol zo sna. Všetci bežťeee preeeeeč,ide na nás vlaaaak, ozvalo sa mu v ušiach, keď nechápavo pozeral na strojvodcu ako uteká cez ich vozeň. Na chvíľu si myslel, že ešte spí, no štipol sa do ruky a zistil, že už nespí. Potom si myslel, že to musel byť nejaký nepodarený žart. Z omylu ho vyviedli ďalší jačiaci ľudia, ktorí bežali kúsok za strojvodcom. Fedor sa chcel postaviť no v tom videl ako sa náprotivná stena vozňa, začala bleskovo približovať. Brala so sebou batožinu, sedadlá a ľudí v nich. Prvé čo ucítil bol neznesiteľný tlak na hrudy, potom cítil ako mu niečo silne udrelo na pravú nohu. O zlomok sekundy neskôr už stratil vedomie a videl už iba biele svetlo. Nebolo to známe biele svetlo na konci tunela, ale ostré pichľavé svetlo.
Auuuuuu, zreval Fedor keď ho bolesť pravej nohy vytrhla z rozpamätávania. Odkryl plachtu aby sa pozrel čo s ňou vlastne má a to čo uvidel mu vyrazilo dych, celá časť od kola nižšie mu chýbala a na mieste, kde ešte ráno mal koleno, mal teraz len hrču obalenú nemocničným obväzom.
Auuuuuu, zreval Fedor keď ho bolesť pravej nohy vytrhla z rozpamätávania. Odkryl plachtu aby sa pozrel čo s ňou vlastne má a to čo uvidel mu vyrazilo dych, celá časť od kola nižšie mu chýbala a na mieste, kde ešte ráno mal koleno, mal teraz len hrču obalenú nemocničným obväzom.
