Mám rád cestu vlakom. Oprava ja mám rád cestu osobným vlakom "osobákom". Nemám rád cestu preplnením "rýchlykom" , kde musím stáť a nemôžem nasať atmosféru okolitej krajiny. Mám rád pekne starý a pomalý "osobák".
Pravidelne cestujem vlakom na trase Nové Mesto nad Váhom - Trenčín a naspäť. Moja cesta sa začína na stanici v TN ,kde čakám v rade na možnosť zakúpiť si lístok. A ako naschval ,ked sa ponáhľam tak tam stojí človek. Ktorý ide do Prešova a chce tam byť čo najskôr ,ale čo najlacnejšie. Tak mu zamestnankyna ŽSR predhadzuje možnosti. Ale nie je to tak vždy, skôr výnimočne. Po zakúpení lístku si idem sadnúť do vlaku. Musím sa priznať,že som si ešťe nikdy čo si pamätám nesadol na pravú stranu vlaku. Je to dané tým ,že na ľavej strane je Trenčiansky hrad a samotná stanica. A ja sa chcem predsa nasávať atmosféru. Potom čo si nájdem miesto na ľavej strane vlaku si sadám. A vyťahujem svoj MP3 prehrávač a slúchadlá si vkladám do uší. Cesta sa môže začať. Vlak sa pomaly dáva do pohybu, opúšťame stanicu. A mne začnú hýriť v hlave rôzne myšlienky. Jednu si vyberám a tú rozvíjam.
Cesta vedie po starom železničnom moste pod Váhu. Ale aj ten starý, hrdzavý most má svoje čaro.Ďalej sú to rôzne zastávky typu "aj tak tu nikto nenastúpi ,či vystúpi". No môžete vidieť,krásnu časť Považia. Kde sa týči mohutný hrad Beckov. Či v diaľke uvidieť Inovecký vrch. A taktiež vodnú elektráreň v Novom Meste nad Váhom. A tu sa moja cesta končí. A ja končím svôj myšlienkoví pochod a vystupujem.
