V poslednom čase rozvíril hladinu, a to zďaleka nielen v školstve, novelizovaný zákon o ochrane osobných údajov. Tí, ktorých sa Vás to ešte nedotklo buďte radi. Možno ani neviete v čom zákon porušujete. Ale nebojte sa, záchrana je tu. Tak ako pri CO, či BOZP sa objavili ľudia s akreditáciou a najmä pečiatkou, ktorí Vám vypracujú bezpečnostný projekt na ochranu osobných údajov. Vy len zaplatíte. A zo zbytočných nezmyslov a administratívy, ktoré z toho vyplývajú budete potom „na prášky". No tento zákon čo sa týka hlúpostí nie je osamotený. Ako nás upozornil Regionálny úrad verejného zdravotníctva, treba dodržiavať i zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, kde sa píše, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť hodnotenie psychickej pracovnej a senzorickej záťaže zamestnancov. Tento rok u nás nebola chrípková epidémia, tak zrejme majú málo práce, a tak si tieto hodnotenia vyžiadali. Ako to urobiť? Najlepšie vraj dotazníkom. Zamestnanec sa má zaradiť do príslušného políčka ako sa ho to, či iné konštatovanie týka, od úplne až po vôbec, napríklad :
„Moja práca je psychicky tak náročná, že po niekoľkých hodinách cítim nervozitu a rozochvenosť."
„Vykonávam prácu, pri ktorej chcem po niekoľkých hodinách robiť niečo iné."
No neviem, trebárs kolegyňa nazvime ju Valika, aby som neporušil zákon o ochrane osobných údajov, cíti nervozitu a rozochvenosť už keď ide do triedy III.A, lebo učí dejepis a tam je žiak Fero, ktorý jej oznámil, že jeho minulosť nezaujíma, lebo on hľadí len do budúcnosti. Nenosí si pomôcky a dejepis sa neučí. Valika mu chce dať na konci roka nedostatočnú, lenže Fero požiada o komisionálne preskúšanie, cez víkend sa niečo našrotí, komisia mu dá štvorku a ona bude za blbú. Ferov otec jej povedal, že ona je na vine, má Fera motivovať. Tak sa rozhodla ísť na zaujímavú novú výstavu do múzea. Pri vstupe jej vrátnik povedal, že ak má zoznam žiakov, dostanú zľavu. Dala mu ho. Po návrate sa pýtala ako sa im výstava páčila. Prihlásil sa Fero, vraj porušila zákon na ochranu osobných údajov, lebo dala zoznam žiakov vrátnikovi. Jeho otec sa v tom vraj vyzná, má pečiatku. Najskôr mala škola uzatvoriť zmluvu s riaditeľstvom múzea, že im poskytnú osobné údaje a oni sa zaviažu, že ich nezneužijú. Valika si do svojho grafu zakreslila krivku na maximum pri konštatovaní, že jej práca ju psychicky zaťažuje pre vysokú zodpovednosť so závažnými dôsledkami.
Že utópia? Vôbec, len možno ani nevieme ako sú nastavené zákony v prostredí, kde sa pohybujeme. A tak opäť použijem vetu zo známeho českého filmu „Jak básnikům chutná život" , kde mladý dedinský lekár nad kopou papierov a upozornenia od sestričky, že výkazníctvo, je neoddeliteľná zložka osobného ohodnotenia povie : "Takže až zblbnu koupíme si pastylky a nikdo nic nepozná". Tak a budeme mať nielen farebný život, ale aj a najmä grafy.
A inak milí maturanti už ste si dali do mesta tablo? A máte podpisy od spolužiakov, že s tým súhlasia? Lebo sa obávam, že s kauzou stužkové a SOZA sranda ešte nekončí.
Asi si idem kúpiť farbičky.
