Minister podľa informácií z médií obvinil z horšieho výsledku osemročné gymnáziá. Nie som ich zástanca, najmä nie v takom počte v akom sú napríklad v Bratislave, ale v tomto sú nevinne. To, že reaguje, že chce zvýšiť počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov, je síce chvályhodné, lebo v minulosti dostali „na frak", ale to je len rámcová úprava. To je hasenie požiaru a nie účinné protipožiarne opatrenia. Keď som pred dvomi týždňami mal tú česť na konferencii zažiť ministra Čaploviča „on line", tak som pochopil, že tento človek školstvo nezachráni a už vôbec nepohne dopredu. My na stredných školách pociťujeme, že z roka na rok prichádza žiak zo základnej školy na slabšej úrovni, nevie elementárne veci, čo pred časom nikomu nerobili problém, vysokoškolskí učitelia, ale majú podobný názor na absolventov stredných škôl. Pričom doslova „vyrábame" absolventov s vysokoškolským diplomom. Niekde je systémová chyba. Pokazilo sa aj to čo fungovalo, školské vzdelávacie programy nie sú konzistentné, nie sú dopracované medzipredmetové vzťahy. Na kvalitu nie je čas, žiakom dávame hotové informácie, kde sa kedy kto narodil, čo napísal, ale na to či čítal nejakú knihu a či sa s ním dá o nej hovoriť nie je čas. A to platí v prenesenom význame aj pre iné predmety. Chýba čas na to, aby sme žiaka naučili logickému úsudku, nárokom na seba, nadhľadu a obhajobe vlastného názoru podloženého naštudovanými faktami. Dnes žiak bez problémov dva krát podčiarkne výsledok, že v izbe je teplota 541 stupňov Celzia a ani ho neťukne, že to asi nebude dobre. Spočíta stupne Celzia s Kelvinami, vykráti faktoriál Maďarskom bez najmenších problémov.
Druhá strana, skupina učiteľov, argumentuje finančne poddimenzovaným školstvom (pokles vo financovaní zo 4,7 na 4 percentá HDP, nízkymi platmi, zlým financovaním školstva - na žiaka...). Možno sa zdá, že učitelia zase hovoria o peniazoch. No hovoria, lebo je to jednoducho fakt, ale nehovoria len o peniazoch pre seba, ale hovoria o peniazoch investovaných do vzdelania. Teraz sme mali tú „česť" organizovať krajské kolo odbornej stredoškolskej súťaže. Krajské úrady školstva, ktoré toto zabezpečovali zrušili - rozumej tí ľudia tam zostali, robia to čo robili, len pod hlavičkou Okresných úradov, čiže prešli pod Ministerstvo vnútra. Ako si tam cenia najlepších študentov sme zistili hneď. Organizačne musí všetko zabezpečiť škola a dostane preplatené na stravu na jedného súťažiaceho 2 € a na ceny vraj dostaneme 100 €. Keď som sa opýtal, či pre jedného, bol som za vola. Za 100 € treba kúpiť ceny pre 9 víťazov kategórií! To len na vykreslenie situácie, ako si vážime vzdelanie a študentov, čo niečo dokážu a robia niečo navyše.
Lenže v mediách sa objavila i správa, že OECD upozorňuje vládu, aby v školstve toľko neplytvala : „Slovensko by mohlo podľa OECD získať peniaze, keby zoškrtalo v školstve zbytočné výdavky". Kde sú? Jeden príklad : keď som začal učiť boli na Slovensku 3 metodické centrá a aj za niečo stáli. Občas z nich pre učiteľov i prišli materiály, ktoré sa dali pri vyučovaní využiť, zorganizovali odborné akcie, ktoré viedli ku skvalitneniu vzdelávania. Dnes je metodických centier osem a aký je z nich úžitok? Stali sa z nich centrá kreditovej turistiky. Ponúkajú školenia na získanie kreditov, ktoré málo kedy niekomu aj niečo hodnotné dajú. Lebo školenia o mlátení prázdnej slamy dokáže zorganizovať hocikto, ale školenia na tému inovácií a moderných technológií, aby učiteľ odborných predmetov dokázal držať krok s praxou už málokto. A tak budeme okreditovaní na verbálnu, či neverbálnu komunikáciu, ale učiť budeme techniku, ktorá je výbehová, budeme učiť deti vytlieskavať rým, ale báseň z nich neprečíta nikto, budeme im na interaktívnych tabuliach ukazovať ako vyzerali Newton, De Morgan, Fourier či Euler a v rôznych „projektoch" budú žiaci riešiť pomaly aj ich sexuálnu orientáciu, ale vyjadriť neznámu zo vzorca bude neriešiteľný problém.
Pred vyše dvadsiatimi rokmi sa otvorili hranice, už vieme, ako vyzerá školstvo aj „za humnami", ale my namiesto toho, aby sme to dobré čo tu bolo zachovali a vylepšili to poznatkami zvonku, sme stihli akurát zistiť, že sme na tom horšie ako sme boli. A tí „za humnami" niekedy od nás prebrali to čo tu za niečo stálo a my sme aj to zbúrali a nič ozaj poriadne nedokázali „odkukať". Skutočne úspech.
