Považujem sa za človeka síce s konzervatívnym základom, ale liberálneho a tolerantného. Je mi jedno, kto s kým žije, kto čo robí, pokiaľ neobmedzuje niekoho iného. Súkromie považujem za chránené územie každého človeka. Každý má svoje vlastné svedomie, svoj kompas, ale aj svoje životné príbehy a skúsenosti, takže súdiť niekoho považujem za nenáležité, lebo neviem ako by som sa zachoval ja v jeho situácii a s jeho životným príbehom o ktorom nikdy nebudem vedieť toľko ako on sám.
Som však aj technik a my technici vieme, čo je normál, alebo normálová hodnota. Ak chceme niečo merať, porovnávať musíme vedieť s čím. Bez normálu by sme nevedeli čo je meter, kilogram, ampér, či stupeň Celzia.
Normál je aj určité spoločenské správanie vyvinuté historicky v našom kultúrnom prostredí. V poslednom čase sa však tieto „normály" postupným masírovaním verejnej mienky prezentujú ako zbytočné, nepotrebné a ak už majú nejaké byť, tak o ten prívlastok „normál" sa snažia aj iné doteraz jasne abnormálne javy.
O eutanázii sa môže diskutovať a aj sa diskutuje na rôznych fórach a teraz nechcem rozoberať hlbšie názory pre, či proti. Mňa pri tých diskusiách napadne britský historik Edward Gibbon, ktorý vraj popísal v roku 1775 príčiny rozpadu Rímskej ríše. Medzi nimi bolo :
Seniori sú zanedbávaní. Ľudia sa starajú o domácich miláčikov viac než o svojich starých rodičov.
Lebo keď sledujete tieto diskusie, tak sú veľmi zaujímavé názory ľudí, ktorí smrti hľadia denno-denne do očí a venujú sa napríklad paliatívnej starostlivosti (inak sú väčšinou proti). V akom rozpore sú s ľahkovážnosťou niektorých názorov bez skúseností, či takými podľa mňa abnormalitami ako keď minule istý zdravý Belgičan vo veku 44 rokov požiadal o eutanáziu a ako dôvod uviedol "neznesiteľné psychické utrpenie" kvôli nepodarenej operácii pri zmene pohlavia a bolo mu vyhovené. No je dospelý, má svoj vlastný vnútorný kompas, aj keď podľa mňa riadne vychýlený. Ale detská eutanázia sa mi zdá príliš veľký odklon od normálu. A riešia sa problémy typu od akého veku bude dieťa spôsobilé rozhodnúť sa, že chce zomrieť. Alebo čo sa stane v prípade, ak si dieťa vyberie smrť, ale rodičia budú striktne proti. Toto môže niekto odsúhlasiť? Mne behajú po chrbte zimomriavky. Quo vadis hominem?
A keď som už spomenul toho Gibbona, tak si prečítajme aj ostatné príčiny, ktoré podľa neho viedli k zániku Ríma :
- Väčšina obyvateľov preferuje zábavu pred prácou
- Úroveň vzdelania rapídne klesá
- Šíri sa plytvanie , nestriedmosť , znevažovanie vedomostí , zručnosti a poctivej práce
- Ľudia usilovne pracujúci sú zosmiešňovaní a ako vzor sa stávajú prázdni pokrytci , populisti , pochybní umelci a takzvané celebrity
- Kto sa dostal do pozície , kde môže zo štátneho kradnúť , väčšinou tak robí a postih týchto zločinov je veľmi nízky
- Rokmi osvedčené mechanizmy , chrániace poctivých pred podvodníkmi zlyhávajú
- Verejné funkcie sa stávajú predmetom koristi , zisku , udeľujú sa za úplatky , a kto ich získal , chce z nich zisk , aby sa mu vložený úplatok niekoľkonásobne vrátil
- Storočiami predkami preverené hodnoty - ako je česť , zmysel pre povinnosť, zodpovednosť , nadšenie pre prácu , pre dobročinnosť , zápal pre veci verejné , sú zosmiešňované
- Tradičná úloha otcov je spochybňovaná , množia sa rozvrátené vzťahy
- Počatie a výchova detí je vnímané ako obťažujúce a detí sa rodí čoraz menej
- Literatúra a umenie sa stávajú bezduchým . Vytvára sa planá zábava za každú cenu . Takzvané umelecké diela sú nevkusné , nič nehovoriace , ale napriek tomu za ne bohatí zaplatia horibilné sumy
- Čestná vojenská služba vlasti je odmietaná , spochybňovaná a následne zákonom zrušená, armádu tvoria nájomní žoldnieri
- Daňové zaťaženie obyvateľstva stále rastie a štát prerozdeľuje neúmerne vysoké sumy
- Štátny dlh rastie do nikdy nesplatiteľnej výšky
- Prestáva sa vyrábať a pestovať , pretože výroba doma je moc drahá a potraviny a výrobky sa dovážajú zo satelitných krajín
- Šíri sa cynizmus
- Do krajiny prichádza veľké množstvo cudzincov
- Politici udržujú ilúziu , ktorá si vynucuje zábavu a štátnu pomoc ( chlieb a hry )
- Občania stále na všetko nadávajú
Nie je tých podobností nejako veľa? A dá sa poučiť z histórie?
Quo vadis hominem?
