Reforma školstva

Písmo: A- | A+

V týchto dňoch boli predstavené základné tézy ďalšej školskej reformy, alebo skôr ďalšieho pokusu ako reformovať školstvo.

Po prečítaní vyplávajú na povrch hlavné myšlienky ako zvýšenie počtu rokov povinného vzdelávania, viac alternatívneho vzdelávania (vzdelávanie doma...), menej známok. Myslím si, že to bude len ďalší dokument, ktorých už učitelia čítali veľa, ale veľmi nepomôže.

Dovolím si prispieť pár myšlienkami, ako človek, ktorý už pár rokov pôsobí v odbornom školstve. Nepokladám za najdôležitejší problém školstva dĺžku povinnej školskej dochádzky(alebo povinného vzdelávania, lebo dokument už nespomína priamo dochádzku, ale umožňuje i alternatívy) a jej predĺženie na 12 rokov sa mne nejaví ako dobrý nápad. Ešte nastúpiť do nultého ročníka beriem a súhlasím, ale podľa mňa v materskej škole a nie na základnej, ale predlžovať to smerom hore, to si nemyslím, že je vhodné.

 O odbornom školstve som sa toho v dokumente veľa nedočítal. Mne z dokumentu vychádzajú rôzne pokusy o alternatívne vzdelávanie, menej známkovania, no ja si naopak myslím, že v škole a v odbornom školstve zvlášť sú dôležité štandardizované merania úrovne vedomostí a zručností na výstupe (školský rok, maturita a podobne) a buď to niekto splní a je úspešný absolvent, alebo nesplní a nebude úspešný absolvent. A to bez akýchkoľvek výnimiek, vrátane integrovaných žiakov. My sa síce možno na prvom stupni základnej škole môžeme venovať rozpoznávaniu zručností a nadania žiakov a zoraďovať ich podľa abecedy a nie podľa výkonu. Tu sa asi dá slovne hodnotiť so záujmom nájsť na každom žiakovi jeho individuálne nadanie, ale na strednej odbornej profilovej škole to nejde. Ak niekto navrhne most a ten spadne, tak nám slovné hodnotenia, že počítanie síce nie jeho silnou stránkou, ale zato ho vie pekne nekresliť nepomôže. Odborné vzdelávanie je o komplexnom súbore vedomostí a zručností požadovaných pre daný odbor. Myslím si, že jedine jasne stanované a na výstupe vyžadované vedomosti a zručnosti, najlepšie štandardizované nezávisle zadávané i kontrolované výstupy dokážu skvalitniť úroveň absolventov.

Ďalej si myslím, že by sa mal zaviesť poriadok do prijímacieho konania na stredné školy. Stanoviť jednotný dátum zápisu na stredné školy s tým, že zrušiť zápis môže zákonný zástupca žiaka len na škole, ktorú mal uvedenú na druhý termín (druhá škola). Ak je prijatý na školu, ktorú mal uvedenú ako prioritnú - na prvý termín, nemôže zrušiť zápis, lebo bol prijatý na školu, ktorú prioritne chcel. Tým by sa zabránilo „prijímačkovej turistike“, keď rodičia odhlasujú a prihlasujú deti na školy podľa aktuálnej situácie v zaplnenosti škôl bez kladenia dôrazu na predovšetkým schopnosti ale i záujem dieťaťa.

V odbornej komisii pre odborné vzdelávanie v doprave sme sa zhodli i na potrebe Doplniť § 10 zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. : „Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje vzdelávanie, dodávka služieb a dodávka tovarov úzko súvisiacich so vzdelávaním, ktoré je poskytované právnickými osobami stredným školám v zmysle zákona č. 61/2015 Z.z.“ . Je to z dôvodu, aby zamestnávatelia ak obohatia praktické vzdelávanie akýmkoľvek prístrojom, zariadením, ktoré pomôže praktickej výuke, nemuseli z uvedenej pomoci pre školu platiť DPH z ceny dodaného zariadenia.

Ku kreditovému vzdelávaniu chcem podotknúť, že zase zvlášť v odbornom školstve by mal mať kompetencie priznať kredity (príplatok) riaditeľ školy. My v odbornom vzdelávaní nemáme takmer žiadnu ponuku akreditovaných kurzov a keď učiteľ absolvuje náročné vzdelávanie (aj napríklad v angličtine), ktorého absolvovanie posunie jeho v odbornosti a školu ku kvalitnejšiemu a modernejšiemu vzdelávaciemu procesu, ale nie sú za to kredity tak to má pre mňa väčšiu cenu ako keď niekto absolvuje nejakú neverbálnu komunikáciu a príde s kreditmi. A riaditeľ školy by mal mať kompetenciu toto posúdiť.

Riaditeľ školy by mal mať aj kompetenciu, ktoré študijné, či učebné odbory pri poklese počtu žiakov spájať do jednej triedy, pretože najlepšie pozná obsah školských vzdelávacích programov a zodpovedá za jeho plnenie.

To je len pár myšlienok „človeka z terénu“. Nie sú to vzletné idey na dvadsať rokov, ale praktické námety, ktoré by podľa mňa (ale nielen mňa) mohli aspoň trochu pomôcť. 

Skryť Zatvoriť reklamu