Správanie na sociálnych sieťach

Písmo: A- | A+

Spoločnosť je polarizovaná. Nie je sa čomu diviť. Ľudia na Slovensku si už dlho žili pohodový život, bez toho, aby sa museli báť o to, či ich zajtra neprepustia z práce alebo či nebudú môcť vyjsť z domu.

Mnohí žili v predstave, že takáto situácia už nikdy nenastane. Chceli sme cestovať? Mohli sme. Chceli sme ísť večer na pivo? Mohli sme. Chceli sme ísť do fitnescentra? Mohli sme. Každý z nás si vypĺňal život tým, čo ho bavilo, tým čo ho povzbudzovalo a dalo mu možnosť zabudnúť na tie všetky povinnosti, ktoré máme. To nás motivovalo zvládnuť ďalší deň, ďalší týždeň, ďalší rok. Či fitnescentrum, či krčma, obe boli pre niekoho vhodné na rozoberanie spoločenských tém, ktoré polarizovali spoločnosť. Spoločenské témy, boli stále vhodné na debatu, vyjadrenie svojho názoru na aktuálnu situáciu. Keď sme sa pohádali, pohádali sme sa. Možno nám to pokazilo jeden večer, ale keď sme sa po tom všetko zobudili do ďalšieho dňa, bolo všetko opäť v poriadku. Dnes sú ale všetky tieto miesta, ktoré nám umožňovali kontakt s ostatnými ľuďmi zavreté a primárnym miesto našej komunikácie sa stali sociálne siete.

Sociálne siete sú fenoménom dnešnej doby. Trávime na nich čoraz viac a viac času. Pridávame vlastné statusy, čítame a reagujeme na statusy alebo komentáre. Žijeme v demokratickom štáte a jedným z práv, o ktorom každý vie je právo slobody slova. Mnohí si myslia, že môžem napísať čo chcem, kedy chcem a kde chcem. No a čo, že to niekoho uráža, že to čo napíšem nie je pravda, ktorá môže niekomu uškodiť v jeho bežnom živote. Ja mám svoje práva ale ten druhý ich nemá. Som slobodný a môžem napísať čo chcem a môžem reagovať na všetko, veď tam je to tlačidlo komentovať. Môžem dať svoju reakciu na status, tak prečo by som to nevyužil? Môžem sa hádať s ďalšími 100 ľuďmi pod statusom politika, môžem nadávať iným, môžem pourážať koho sa len dá a o to lepšie keď mám ako profilovú fotku svoju obľúbenú kreslenú postavičku a meno nejakého mysliteľa, ktorého názory mi pomáhajú prežiť. A prečo by som nemohol? Veď aj ten politik má svoje meno a na svojej profilovej fotke samého seba, a aj napriek tomu mu je jedno, že svojím vyjadrovaním uráža ľudí. Veď existuje sloboda slova, tak prečo by nemohol. Prečo by nemohol podhodiť tému, ktorá ešte viac rozoštve spoločnosť a on bude sledovať ako sa budú dve skupiny ľudí navzájom urážať pod jeho statusom. Jedná skupina bude zastávať jeho názor, druhá bude obhajovať zasa svoj názor. Obe skupiny si budú svoje názory tvrdohlavo presadzovať, majú adekvátne argumenty a nijako nepripustia názor toho druhého, ktorý je samozrejme taktiež podložený argumentmi a v ničom sa nezhoduje s tým prvým názorom. Naše argumenty sú pravdivé – vaše sú hoaxy. Prečo sú naše argumenty pravdivé? Preto lebo ich mám z dôveryhodného zdroja! Zverejnili to Refresher, Zomri, Igor Matovič, Tvnoviny alebo iné dôveryhodné stránky. Tieto dnes zverejnili stovku statusov ale samozrejme všetko čo zverejnili pochádza z dôveryhodného zdroja! Oni nečerpajú články od absolventov vysokej školy života, oni majú na každú situáciu experta, ktorý sa tejto situácii dôkladne rozumie a vie sa k nej okamžite vyjadriť alebo pri najhoršom ich vzali zo Scopusu alebo z inej dôveryhodnej databázy. Každý článok je dôsledne odcitovaný a podložený argumentmi a ani jeden z nich nie je hoax. Nemôže byť, veď keby bol tak je minimálne zverejnený na stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR! Položili ste si niekedy otázku, či by ľudia, ktorí na týchto stránkach zverejňujú svoje názory a komentáre by prezentovali svoj názor tak cieľavedome aj na verejnosti?

Počas štúdia Aplikovanej informatiky na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity (ktoré som po tri a pol roku síce nedokončil, no následne som prešiel do Košíc, kde som dokončil bakalárske štúdium a pokračujem v inžinierskom) som absolvoval mnoho predmetov. V Brne bolo štúdium omnoho náročnejšie a formálnejšie, študentom sa ale dávala väčšia voľnosť venovať sa tomu čo ich zaujíma. Keďže na fakulte bolo 11 rôznych odborov a ja ako študent odboru Aplikovaná informatika som si mohol zapísať predmety ľubovoľného študijného odboru, absolvoval som predmet Informatická spoločnosť s profesorom Jiřím Zlatuškom. Predmet som si zapísal ako „kreditovku“, no na prednáškach som prišiel na to, že je naozaj zaujímavý a zaslúžil by si väčšiu pozornosť študentov. Väčšina študentov na fakulte bola kvôli programovaniu, vývoju webov, hier alebo mobilných aplikácií. O tento predmet sa zaujímalo málo ľudí. Mal umožniť študentom porozumieť širšiemu dopadu informačno-komunikačných technológií na premeny v spoločnosti a teda ukázať ako informačno-komunikačné technológie od svojho vzniku formujú túto spoločnosť. Na prednáškach sa samozrejme rozoberal aj dopad sociálnych sieti na aktuálnu spoločnosť. Pamätám si obrázok na ktorom boli dva psy a nad jedným bola komixová bublina s textom „Na internete nikto nevie, že som pes“. Tento obrázok výstižne vystihuje to, ako sa ľudia na sociálnych sieťach správajú. To je jedno, či ide o správanie prezidentky, premiéra, poslancov alebo normálnych ľudí. Zo statusov alebo komentárov väčšiny vidno, že ľudia sa radi schovávajú za clonu anonymity sociálnych sieti. Žijeme v myšlienke, že na internete nie sme tak zraniteľnými. Internet znesie veľa. Ale položím kľúčovú otázku ešte raz, vystupovali by ste rovnako aj na verejnosti? A ak by niekto vyjadril nesúhlas s vami, ako by ste reagovali? V realite sa nedá reagovať likom, srdiečkom, vysmiatym, plačúcim alebo nahnevaným smajlíkom tak ako sme si na to v poslednej dobe zvykli. V realite, keď chceme niekoho presvedčiť o svojej pravde, je potrebné použiť argumenty, prezentovať svoj názor, vedieť sa vyjadrovať a hlavne sa nehanbiť. A to sú práve vlastnosti v ktorých ľudia viac a viac zaostávajú. Niekedy ale ani nahnevaný smajlík nie je dostačujúcim prejavom nášho nesúhlasu. Veď ak sa mi niekoho názor nepáči, prečo by som ho nemohol zablokovať. Veď ho blokujem na svojom osobnom profile. No a čo že som premiér Slovenskej Republiky, že žijeme v demokratickom štáte, že som bol zvolený v demokratických voľbách, no a čo. Veď je to „môj Facebook. V podstate mám tam rodinu a priateľov a samozrejme keď niekto tam primitívne vulgarizmy napíše tak, prečo by som ich tam nechával“. Je to osobný profil a samozrejme viac osobnejší ako niekoho komentár. Vďaka tomu, že som premiérom mám väčšiu rodinu ako vy ostaní a viac priateľov! Všetkých mojich vyše 3000 facebookových priateľov je skutočných! No a čo, že je vo svete pandémia, že ľudia by mali sedieť zavretí doma a ich primárnym a najdôveryhodnejším zdrojom informácii z prvej ruky by mal byť v dnešnej dobe profil premiéra. Ak však prejavíte nesúhlas s jeho postojom, zaslúžite si byť zablokovaný a tým pádom sa vám znemožní prejaviť svoj názor. Ešte že žijeme v demokratickej spoločnosti. Ak by premiér nebol na Facebooku ale v živej diskusii určite by vás pri rovnakej otázke vykázal z miestnosti a nijako inak by nereagoval. A keďže sa takto správa jeden z najvyšších ústavných činiteľov, prečo by sa takto nemohli správať aj ostatní, že?

Skryť Zatvoriť reklamu