Doživotie pre sudcu?

Poznáte prácu, kde máte perfektný sociálny status, plat minimálne 3x väčší ako je priemer v národnom hospodárstve na Slovensku (v súčasnej dobe je to viac ako 60.000,- Sk, alebo ak chcete viac ako cca 2000 €) plus rôzne príplatky a odmeny, tím ľudí, ktorým dávate úlohy, v prípade potreby ochranu svojej osoby, rodiny a obydlia, pracovný čas najviac 40 hodín týždenne, najmenej 6 týždňov dovolenky ročne, ďalšie vymoženosti ako napr. možnosť po dohode pracovať z domu a najmä .... istotu, že túto prácu budete mať na „večné veky“ (t.j. pokiaľ nezomriete alebo nepôjdete do dôchodku)?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

To čo znie pre mnohých ako rozprávka je pre sudcov realitou. Samozrejme, musia dodržať určité zásady ako je nepáchanie úmyselných trestných činov, nesmú sa presťahovať do zahraničia, musia podávať aký-taký výkon, aby ich kolegovia z disciplinárneho senátu nemohli prípadne perzekvovať, nesmú prestať pracovať na viac ako rok a podobné extrémy, ktoré by určite nezvládlo ani viacero zamestnávateľov zo súkromného sektora.

Poviete si, ale však ide o sudcu a to je dôležitá pozícia, nemôžeme očakávať, že to bude robiť za pár korún (resp. euro) a bez nejakých výhod, ktoré k takémuto statusu prináležia. V poriadku. Sudca by skutočne mal byť vo výnimočnom postavení. Ale prečo tá istota? Prečo na celý život?

Odpoveďou je často len - nezávislosť sudcov.

Dovolím si zapochybovať či je to naozaj tak. O potrebe nezávislosti sudcov vôbec nepochybujem. Pochybujem však o vzťahu sudcovskej nezávislosti a ich doživotnom menovaní za sudcov. Efektivita tohto vzťahu je podľa môjho názoru minimálna. To, že sa niekto stane doživotným sudcom automaticky negarantuje, že nebude závislý. Ak opomeniem možnú závislosť od peňazí (v prípade, že by si chcel „prilepšiť k platu“) alebo od závislosti na rôznych sociálnych vzťahoch (každý máme kamarátov, rodiny, priateľov a pod., ktorým chceme pomáhať, keď máme tú možnosť) je pojem nezávislosť zadupaný do zeme faktickými vplyvmi na fungovanie sudcu.

Čo tým chcem povedať? To, že o viacerých aspektoch fungovania sudcu rozhoduje predseda súdu. Predseda súdu hodnotí sudcu (takéto hodnotenie je dôležité pre kariérny postup sudcu a pre prípadné disciplinárne konanie), rozhoduje o tom či môže sudca pracovať doma, rozhoduje o čerpaní dovolenky, rozhoduje o jeho neplatenom voľne, rozhoduje o príplatkoch, rozhoduje o tom či sudca robí alebo nerobí v konania prieťahy, či je sudca zaujatý alebo nie je zaujatý v konkrétnom spore, rozhoduje o odmene a o platových veciach, rozhoduje o náhrade škody, za ktorú sudca zodpovedá, podáva návrhy na disciplinárne konanie voči sudcovi, navrhuje dočasné pridelenie sudcu a pod. Má teda celkom slušné právomoci, aby sudcovi „osladil život“ pokiaľ bude chcieť. Aby som bol presný tak v niektorých otázkach potrebuje súhlas sudcovskej rady. Tá je síce kreovaná skutočne demokratickým spôsobom, no zložená je zo sudcov príslušného súdu, ktorí sú rovnakým spôsobom podriadení tomu istému predsedovi súdu a tak sa kruh uzatvára.

Ako sa hovorí: „Kto chce psa biť, palicu si nájde.“ Rovnako je to aj v prípade sudcov. Palicu na sudcov však držia predsedovia súdov a palicu na predsedov súdov drží najnovšie pevne v rukách minister spravodlivosti. Prepojenie výkonnej moci na súdnu ako hrom.

Tak o akej nezávislosti tu hovoríme? Kde tá doživotná istota funkcie, ktorá mení psychicky menej odolných jedincov na bohov, garantuje nezávislosť sudcov?

Na druhej strane je podstatné zamyslieť sa nad skutočným efektom tejto večnej pracovnej istoty. Pocit, že táto práca sa takmer nedá stratiť pôsobí zjavne demotivujúco na niektorých sudcov. Načo by sa predsa snažili v práci, ak o ňu nemôžu prísť? Ak budú všetci držať spolu, tak vlastne ani nie je dôvod na obavu. Nový sudca potom ľahko môže stratiť svoj počiatočný entuziazmus, keď vidí kolegu v práci tri dni v týždni a zároveň nevidí nejaký postih.

Môj názor je teda jednoznačný. Doživotné menovanie sudcu v súčasnej dobe neplní svoj účel.

V poslednej dobe je témou číslo jeden v oblasti justície obnovenie inštitútu justičných čakateľov, de facto istých sudcov, v praxi a podozrivé praktiky vo výberových konaniach. Niet divu, že sa tým veľa ľudí zaoberá, keď hlavnou pointou je dostať sa do tejto funkcie. Pokiaľ by totiž bolo ťažšie si túto pozíciu v dlhodobom meradle udržať, potom by sa nikto nad týmito kauzami nepozastavoval. Schopné osobnosti by si ju dokázali udržať, bez ohľadu na to či ich príbuzní mali na ich výber vplyv alebo nie. Prirodzeným spôsobom by došlo k selekcii kompetentných, vzdelaných a pracovitých sudcov, ktorí by o túto pozíciu mali záujem bojovať. Tí, ktorí na to nemajú, by jednoducho išli pracovať niekde inde. Rodinkárstvo, korupcia a iné nekalé praktiky, z ktorých sa teraz súdy s ohľadom na výberové konania na sudcov a justičných čakateľov či už pravdivo alebo nepravdivo obviňujú by odrazu stratili svoj zmysel. 

A pre nás všetkých, by to znamenalo, že súdne konania by trvali o niečo kratšie a vymožiteľnosť práva by bola vyššia

Natíska sa otázka, ako teda selektovať tých ktorí nepracujú poriadne a oddeliť ich od tých, ktorí sa idú vo svojej práci pretrhnúť. Nuž, ale to už je na ďalší blog. ;)

Peter Pihorňa

Peter Pihorňa

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Naivný idealista a rojko .... postupne triezviem ale nechcem si to zatiaľ pripustiť.Základné motto:"Múdry človek sa celý život učí a hlúpy zomiera." Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu