Rovný a rovnejší - nevidím zlo, nepočujem zlo

Tento príbeh som nezažil, ale jednej jeho časti som sa priamo zúčastnil. Je klasickou ukážkou, ako to skutočne na Slovensku vyzerá, a prečo sme tak ďaleko od čohokoľvek, čo by sme len vzdialene mohli označiť za spravodlivosť.   Jedného dňa, asi okolo deviatej večer mi zazvonil telefón. Volal mi kamarát, ktorý mal práve autonehodu, a keďže jeho auto pripomínalo viac skládku šrotu, než prostriedok na prepravu, chcel, aby som po neho prišiel. Sadol som teda do auta a šiel. Po príchode na miesto udalosti som zbadal jeho zber železa, lebo inak sa vrak auta nedal nazvať, a neďaleko stojace BMW X5, ktoré bolo síce poodierané, ale vážnejšiu škodu neutrpelo. Aj bez toho, aby som bol expert, bolo jasne vidieť, že vinníkom nehody je majiteľ bavoráka, ktorý čosi kamarátovi zlostne hovoril. Ako som sa priblížil, zjavne sa ukľudnil. V spore nešlo tak ani o následky autonehody, ako o to, že kamarát chcel volať políciu, a majiteľ bavoráka bol zjavne pod vplyvom alkoholu, a pochopiteľne o to nestál. Nehovoriac o dvoch fiflenách, ktoré vytŕčali z auta skôr vyzlečené, než oblečené a mávali na neho akousi fľaškou, nech si vraj cvakne na lepšiu náladu. Nakoniec sme hliadku zavolali z mobilu vinníka, a vôbec sme netušili, aká fraška sa začne. Hliadka prišla veľmi rýchlo, a spočiatku sa všetko dialo tak, ako sme očakávali. Problém nastal až vo chvíli, keď zbadali podguráženého vinníka nehody a hlavne jeho doklady. Viditeľne znervózneli a niekam volali. Po chvíli jeden z nich pristúpil ku kamarátovi, a dal mu urobiť test na alkohol, ktorý odôvodnil tým, že je to bežný postup, aj keď evidentným vinníkom je druhá strana. /len na okraj, ujo s bmw ignoroval stopku a vybehol na hlavnú bez svetiel/ Test prebehol, všetko bolo v poriadku, akurát sa príslušník akosi nemal k tomu, aby ho urobil aj vinníkovi nehody. Medzitým dofrčala civilná kia, a dvaja chlapíci začali čosi konzultovať s posádkou bavoráka. Nakoniec všetkých naložili do kie, jeden z nich si sadol za volant bmw a obe autá odfrčali preč. Žiadne meranie, žiadna dokumentácia s vinníkom, proste koniec. Príslušník medzitým spísal nejaký zápis /keďže som nebol pri nehode, nevidel som ho/ a chcel, aby ho kamarát podpísal. Strhla sa výmena názorov, z ktorej vyplynulo, že ako vinník bola uvedená neznáma osoba, ktorá po nehode utiekla z miesta činu. Kamarát nevedel, čo robiť a tak som mu poradil, aby požiadal o príchod kontrolného orgánu /myslím, že sa volá inšpekcia/, lebo on nič nehodlá podpísať. Po krátkej výmene názorov sadol príslušník do auta, a hliadka odišla. Ostali sme tam sami, s rozbitým autom a bez akéhokoľvek zápisu. Jediné, čo sme mali, boli fotografie v mobile z miesta nehody, špz bmw a to bolo všetko. Auto sme teda odpratali, a začal sa kolotoč sťažností a problémov. Na miestnom oddelení polície nevedeli zistiť, kto bol na mieste nehody, párkrát kamarát stretol vinníka nehody, ktorý ho vystríhal, nech dá pokoj, lebo nevie, s kým si začína. Náhrada škody sa natiahla tiež, našťastie v poisťovni ju nejako uznali a vyplatili škodu. Cirkus okolo vyšetrovania nehody trval skoro tri roky. Každý od toho dával ruky preč, podotýkam, že nehoda sa stala v roku 2002, a všetko sa vlieklo ako v lete na saniach. Nakoniec sa všetko uzavrelo, a po výmene niektorých "kádrov" došlo aj k ospravedlneniu. Potrestaný nebol nikto, lebo sa nezistilo, kto na tom výjazde bol.    A naše poučenie ?   Už nikdy by som nevolal hliadku z cudzieho mobilu a zvlášť nie vinníkovho. Dodnes totiž neviem, či vtedy vytočil číslo polície, alebo len nejakého svojho kamaráta. Hoci občas chodievam do mestečka, odkiaľ prišla predmetná hliadka, nikdy som ani jedného z príslušníkov, ktorí vtedy večer došli, nevidel. Vozím zo sebou fotoaparát, ak by náhodou niečo prišlo do cesty a modlím sa, aby sa nič nestalo. Čo ak narazím na nejakú "celebritu", ktorej kariéra a milióny sú dôležitejšie, než ľudský život.Moju mienku o našej spravodlivosti potvrdzujú aj naše súdy - tresty pre tzv. prominentov za ublíženie na zdraví alebo usmrtenie sú smiešne, a okolnosti zrejme aj často prekrútené. A pokrivenosť názorov spoločnosti na prominentov najlepšie dokazuje jedna reakcia na nehodu istého moderátora, pri ktorej zahynulo malé dieťa - citujem : " Nič by sa nebolo stalo, keby ten nezodpovedný otec nešiel s malými deťmi po hlavnej ceste na bicykli. Čo nevedel, že tam chodia autá ?" koniec citátu. K tomuto nie je možné nič dodať. Hádam len toľko, že sa nemusíme vôbec diviť, prečo je to na Slovensku tak.