Alestálo za to, previezť sa v smere od Ružomberka na diaľnicudo Liptovského Mikuláša a pozorovať správanievodičov. Pri hliadkach spomalili, a potom roztočili svoju hru sdiablom. Na pár kilometrovom úseku nás predbehlocez plné čiary možno desať-dvanásť áut,pričom mnohí sa vôbec neunúvali ani vyhodiťsmerovky. Samozrejme, ak išiel náhodou oproti kamión,tlačili sa do kolóny a ohrozovali všetkých.
Vrcholombolo správanie šoféra kamióna z popradskéhopivovaru. Svoje neúspešné pokusy o predbehnutiepomalšie idúcich vozidiel v kolóne zakončil geniálnymťahom – na jednej križovatke zastala kolóna, lebo jednovozidlo odbočovalo vľavo, a ďalšie za ním bolo označenésymbolom začiatočníka. Ostatné mohli sícepodbehnúť začiatočníka, ale radšej zastali, abymladý chlapec nespanikáril. Nie však šoférkamióna. Keď sa konečne kolóna pomaly pohla, tento„profesionál“ sa dal predbiehať po pravej strane, cezmalú odstavnú plochu, hoci vedel, že to nemôžestihnúť. Výsledkom bolo vytlačenie fábie smalým dieťaťom v aute do protismeru, kde šiel autobus.Nebyť bravúrneho manévra šoféra fábie,ktorému sa podarilo, pravdepodobne za pomoci ručnej brzdy,otočiť do jednej malej odbočky na poľnú cestu, mohlo dôjsťk tragédii.
Apodobné situácie sú na našich cestáchdenne. Vodiči dodávok, kamiónov a iných ťažkýchvozidiel jazdia bezohľadne, a porušujú všetko, čo môžu.Títo, nebojím sa povedať otvorene, vrahovia zavolantom, vyvolávajú kolízie, a nikto sanevenuje postihovaniu ich priestupkov. Nedodržiavanie bezpečnejvzdialenosti, porušovanie maximálnej povolenej rýchlosti,obmedzovanie ostatných účastníkov premávky– to je len výber z ich priestupkov. Je bežnou vecou, ženapríklad na úsekoch s obmedzením rýchlostisa kamiónista vedome tlačí na vozidlo iúce predním, a núti ho zrýchliť, lebo on sa ponáhľa.
Niktonemyslí na to, čo môže spôsobiť. Každýsa len hrá na supermana, a keď dôjde k tragédii,nevie čo má povedať. Pomaly prichádza zimnéobdobie. Opäť uvidíme na horských priechodochmnožstvo nákladiakov na letných gumách, asamozrejme, zase nikto nebude pokutovať tieto nebezpečnépraktiky. Rumuni Poliaci, Ukrajinci a ešte mnohí iní,nikto z nich sa nebojí porušovať naše predpisy. Prečo aj,keď na rozdiel od Rakúska, ich vždy naše orgánypustia pokračovať v jazde. A kríže na cestáchpribúdajú, ako aj rodiny, ktoré niekoho pre„profesionála“ za volantom stratili.
Vinuza tento stav nesie štát. Prevencia sa orientuje len naoblasti, kde sa dá vybrať dostatok financií napokutách. A tresty za tragédie sú smiešne. Jeparadoxné, že ak sa dopustíte majetkovej trestnejčinnosti, v určitých prípadoch môžete dostaťaj doživotie. Ak však zabijete človeka na aute, nie je problémomdostať podmienečný trest, obzvlášť ak sa jednáo tzv. celebrity. Vtedy má život veľmi nízku cenu.Stačí si spomenúť na prípady ako Skrúcaný,Martikán, Žitný, a mnohí iní. Možno, žemédiá ich označujú za celebrity, ale pre rodinypozostalých po obetiach ich vystrájania za volantom tobudú a zostanú iba vrahovia. A na tom nezmenia nič aniopičky pred kamerou, či olympijské medaily.
Vrcholomprimitivizmu bol výrok jednej panej po tragédii naZáhorí, keď namiesto ľutosti nad úmrtímmalého chlapčeka sa rozčuľovala, čo na tej ceste robilotec s deťmi a tárala o jeho hrubej nezodpovednosti. Anariekala nad zbabraným životom moderátora, ktorýzbabrali traja cyklisti na ceste. To už skutočne nepotrebujekomentár.
Verme,že sa vyhneme podobnému osudu. Nič iné námtotiž neostáva. Zatiaľ sú totiž pre štátdôležitejšie peniaze z pokút, než skutočnáochrana životov.
