Vladostrana organizovala snem v Banskej Bystrici, kde sa už vedelo, že dôjde k dokonalému uprataniu. Starí bez starého vyleteli, nahradili ich noví, ktorí budú podporovať starého v najvyššej funkcii dedičného padišaha. A tak sme počas dlhých rokov zažili opäť niečo nové. Nové tváre, ktoré po svojom usadení na čestné miesta čumeli ako vyjavení a samozrejme tradičný potlesk aj tých, čo čumeli ešte viac. Alebo čakali ?
N už, skončila sa éra dlhoročných pätolízačov vo Vladostrane, a prichádza éra omladiny. Keďže aj tá zvykne mať svoj názor, a často oveľa radikálnejší, než tí starší, dá sa očakávať, že čoskoro naberie Vladostrana úplne nový smer. Potichu sa pošepkáva, že vedenie zvolené na sneme, respektíve skôr vybraté padišahom, je iba dočasné, a otec národa sa už obzerá po skutočne oddaných ľuďoch. Po dlhej úvahe vraj stanovil veľmi tvrdé kritériá výberu - úspešný adept musí byť nevidiaci, nepočujúci, najlepšie aj bezruký /aby mu náhodou v nevhodnej chvíli niekto iný nezdvihol ruku/. Okrem toho musí byť ochotný ísť za padišahom aj do pekiel, našťastie táto podmienka je splniteľná, lebo padišah netrval aj na beznohých, hoci možno svoj názor ešte zmení.
Padišah však neponechal nič náhode. Konečne sa ukončilo dlhotrvajúce naťahovanie okolo kúpy jeho osobného mauzólea Elektra, našťastie všetky dlhy sú už vyplatené a sídlo mu môže hovoriť pane. A tak prišiel na geniálny nápad, ako zabrániť zbúraniu vlastného sna nezodpovednými živlami vo Vladostrane. Rozhodol sa, že transformuje svoju funkciu dedičného padišaha na večného vládcu pravoverných. Po svojom odchode plánuje umiestnenie svojho pominuteľného ega do špeciálnej schránky, ktorá bude umiestnená za vrchstolom v rokovacej sále a teda boss bossov bude vždy prítomný a nikdy inak.
Nuž, čo dodať ? Vladostranu čaká svetlá budúcnosť s večným géniom na čele - sedícím, ležícím a spícím ...
