Dokonalé Slovensko /alebo sen jedného gádža/

V jednom z lacnejších hotelov som sa nechal vyložiť a požiadal som recepčnú o pridelenie nejakej izby na pár dní. Po dlhšom skúmaní ubytovacej knihy mi pridelila izbu v odľahlejšom krídle hotela s vysvetlením, že poobede sa koná v reštaurácii svadobná hostina, a v iných izbách by som nemal dostatok pokoja. Izba bola čistá, priestranná a na posteliach, čerstvo prezlečených v snehobielych obliečkach, ležali veľké útierky. Využil som príležitosť a išiel som sa osprchovať. Potom som sa prezliekol a vybral sa na precházku do mesta. Keďže som presne nevedel, kde je reštaurácia, do ktorej som chodil ako čerstvý absolvent školy, čo bolo asi pred dvadsiatimi rokmi, pristavil som prvého policajta, ktorého som stretol a opýtal sa na cestu. Na moje obrovské prekvapenie sa otočil, a s konštatovaním, že sa trochu prejdeme, sa vybral nájsť podnik spoločne so mnou. Cesta nám trvala skoro hodinu, ale nakoniec sme stáli pred podnikom môjho detstva. Policajt mi zaželal pekný deň, a kým som sa stihol spamätať, bol preč. Vošiel som teda dnu, sadol si k môjmu obľúbenému stolu v rohu, a objednal si kávu. Pri dobrej hudbe som sa postupne nechal unášať spomienkmi na školu, spolužiakov, prvé lásky i sklamania, a všetko, čo ma príjemne spájalo s mladosťou, ktorá tak rýchlo ubehla. Do hotela som sa vrátil neskoro v noci. Svadba, o ktorej hovorila recepčná, bola v plnom prúde, hrala skutočná kapela a ľudia sa viditeľne dobre bavili. Bol som príjemne prekvapený, že na rozdiel od iných svadieb tu neboli skupinky otravných opilcov, po malom parčíku na lavičkách sa neváľali páriky, ktoré si ho pomýlili s hodinovým hotelom, a nešliapol som ani do žiadnej mláčky po niekom príliš dobre najedenom s citlivým žalúdkom. Vošiel som do izby, vyzliekol sa a zaľahol s príjemným pocitom únavy z pekne stráveného dňa. ********
Ráno ma zobudilo nepríjemné drnčanie budíka. Keď som sa prebral, uvedomil som si, že som v malej hotelovej izbe, s vyšľapaným linoleom na dlážke, obitým stolíkom v rohu, na ktorom ležal účet za ubytovanie vo výške necelých tisíc korún. Vyležaná posteľ spôsobila, že ma príšerne bolel chrbát, a musel asi dvadsať minút pomaly vstávať s obavou, že ma sekne. Vošiel som do kúpeľne a pustil sprchu. Po desitich minútach čakania mi došlo, že teplá voda asi nebude, a keďže v izbe bola zima ako v chladničke, rýchlo som sa osprchoval a obliekol priamo v kúpeľni. Kľúč od izby som odovzdal odutej recepčnej, ktorej výbuch na hlave by fascinoval aj členov skupiny KISS, samozrejme, nestál som jej ani za pozdrav. Opustil som hotel a parčíkom, v ktorom sa váľali použité kondómy, injekčné striekačky a iný odpad, som sa pobral na autobusovú zastávku. Čakala ma cesta na miestnu policajnú stanicu a vypočutie vo veci krádeže auta, ktoré mi ukradli, keď som si na benzínke kupoval kávu.Škoda, pomyslel som si, bol to taký krásny sen. A pridal som do kroku.