Národná hrdosť ?

Rozhovor s F.Turňom bol do istej miery nesmierne zaujímavý, bohužiaľ, práve tento pán jeho skutočný zmysel zničil kopou invektív na slovenský národ. Predovšetkým, neviem, čo má spoločné slovenský národ s emigráciou jeho brata počas socialistickej éry a následkami, ktoré musel niesť ako jeho rodinný príslušník. Celý článok sa nesie v duchu, aký sú skvelí Američania, Austrálčania a ešte neviem kto, a naopak, aký je hlúpy Slovák a tento národ, lebo dopustil to i ono. Možno, že po obchodnej stránke za mnohými národmi zaostávame, a možno aj dlho budeme. Avšak i spomínaný dialóg ukázal, kde máme skutočnú slabinu, a prečo si nás možno mnohé národy nevážia - nedisponujeme národnou hrdosťou, a pri každej možnej príležitosti sme schopní hocikomu pritakávať, a to i za cenu, že zradíme sami seba. A tu niekde začínajú aj naše mnohé neúspechy, i krivdy, ktorých sa na nás neraz dopustia. Napríklad vo chvíľach, keď skutočne ide o veľa, prikloní sa väčšina k nášmu oponentovi, lebo hoci vedia, že máme pravdu, nemáme dostatok rozumu na to, aby sme sa spojili v mene spoločného cieľa, a tým sme aj neškodní - sťažnosť sa neočakáva, a pokiaľ aj príde, nie je podporená jednotou väčšiny, ale iba určitou skupinou - obvykle najmenej vplyvnou. Chováme sa v štýle - je nám zle, bojujte za nás - ak príde úspech, všetci sa hlásia k nemu, ak však problém - každý dá ruky preč, a často nechá v problémoch toho, koho žiadal o pomoc a zatiahol do svojich vlastných problémov. Následky bývajú fatálne - napríklad strata zlatej olympijskej medaily, lebo súper bol síce slabší na trati, ale silnejší v diplomacii, alebo nevyrovnané vzťahy s mnohými krajinami, keď u nás môžu ich občania prakticky všetko, naopak o nás u nich nikto nestojí. Kedy si konečne uvedomíme, že národ bez hrdosti je národom bez cti ?