Nehovor svoj názor, ak nechceš byť ...

Ak ste do roku 1989 skúsili pochváliť čokoľvek, čobolo na Západe, hrozili problémy, hlavne vtedy, ak sa to týkalonapríklad zriadenia, slobody slova, alebo čohokoľvek, čo doma náhodounebolo, alebo bol toho nedostatok. Bola to unifikovaná spoločnosť,ktorej vládli jednohlasne vyvolení, s univerzálnymi účesmi, strnulýmpohľadom a neustále tlieskajúci pri otrepaných frázach vodcovštátostrany. Komédia vrcholila pri každoročných novoročných prejavochprezidenta, hlavne pri počúvaní jeho českoslovenčiny, kde výrazy akoapříl neboli ničím výnimočným. Skončila dobaneslobody /ako to nazval občan Havel/, spadli sochy a bustynesmrteľných múmií, zmizli povinné manifestácie a potlesky, ale jednavec nezmizla - komplexy. Kompexy z toho, ženiekto za bývalej éry neznamenal nič, alebo nemohol parazitovať nazlodejinách niektorých reprezentantov štátostrany, ktoré mnohých mätúdodnes. Z kadejakých dier vyliezli ľudia, ktorí sa okamžite začalioznačovať za odporcov bývalého režimu, pričom navzájom si úprimnedokazovali, ako spoločne vydávali kadejaké publikácie, o ktorých častonikto vôbec nič nepočul až do prevratu. Prekopali sa do parlamentu,potichu zahodili stranícke legitimácie, začali demonštrovať svojukatolícku vieru a príslušnosť ku kresťanstvu. Z budovateľov socializmusa stali budovatelia demokracie. A slovo komunista začali používať akonadávku. Nikdy som neveril ľuďom - volal somich zadkolezci, ktorí hneď po zmene režimu ho začali haniť a nadávať nadoby minulé. Nie preto, že by som v jeho ciele veril, ale skôr preto,lebo som často počul nadávky od ľudí, ktorí práve za starého režimutvrdo vyžadovali účasť na manifestáciách, politických školeniach apodobne. Nenadarmo sa hovorí, že poturčenec horší od turka. Žiaľ,doba sa otočila tak, že nám začali vládnuť poturčenci - ľudia, ktoríčasto presadzovali neomylnú líniu strany a vlády v jednom, pracovalipre kadejaké zložky štátnej polície a postihovali iný názor, nežverejne povinný. Dnes sú z nich pravoverní demokrati. Potichuzlegalizovali majetky, ktoré neraz nadobudli prinajmenšom pochybnýmspôsobom a zaradili sa medzi tzv. celebrity. A naďalej parazitujú naštáte a jeho občanoch.   Prečoto píšem ? Pre vyjadrenie jedného z mojich názorov, a nebol by problémpreukázať, že ho mám dostatočne podložený, sa do "úprimnej" kritikypustilo množstvo prispievateľov. Nie, nevadí mi, že mi jeden z anonymovvytrvale nadáva do komunistov, pretože skôr by sa mohli cítiľ urazeníkomunisti, že ma k nim niekto radí. Vadí mi to, že hoci uplynulo skorodvadsať rokov od zmeny režimu, a máme zákonom garantovanú sloboduslova, ešte stále sme sa nenaučili povedať svoj názor verejne aprihlásiť sa k nemu. Stále sa len skrývame za prezývky, skratky aštekáme len spoza rohu.  Môžemesa potom diviť, kto nám vládne ? Asi nie. A rovnako sa nemôžeme diviťani tomu, že mocní tohoto štátu kašlú na náš názor. Je to iba priamynásledok našej malovernosti, a možno skôr zbabelosti a vypočítavosti.Všetko v štýle - ak bude dobre, pridáme sa, ak nie, my sme tam neboli.A či si to pripúšťame, alebo nie, každá doba má svoje klady, a ajzápory.