Trápi ma keď policajné orgány vyzývajú legitimovať sa a automaticky niekoho kontrolujú len z dôvodu príslušnosti k určitej menšine a z dôvodu farby pleti. Trápia ma spoločenské predsudky. Nedostatok príležitostí sa napriek veľkej snahe zamestnať. Trápi ma všade prítomná korupcia, keď sa bežný občan nemôže domôcť spravodlivosti a konania justičných orgánov a pritom je zjavne terorizovaný neprispôsobivými občanmi. Trápi ma, keď sa otázky spolužitia stávajú politickými hrami bez reálnych riešení. Trápi ma keď odbornosť a vecné riešenia pre ľudí ustupujú politikárčeniu.
Je oveľa viacej vecí, ktoré ma tešia. Máme slobodu!
Teší ma, že práca na sebe samom, usilovná snaha a hra podľa pravidiel má zmysel. Tá mi dala do vienka úžasnú možnosť a stal som sa po 23 rokoch slobody prvým Rómom zastupujúcim občanov v najvyššom zákonodárnom zbore tejto krajiny. Som za ňu vďačný a cítim to ako veľký záväzok. Mám svoj sen, ktorý žijem a želám si aby ho mohli žiť ďalší a ďalší príslušníci rómskej minority a dennodenne tak presviedčať svojich spoluobčanov o tom, že ich život má zmysel a zaslúžia si od spoločnosti šancu.
Pred pár dňami obhájil svoju pozíciu na poste prezidenta USA Barack Obama. Afroameričan, ktorý by ešte pre 60 rokmi nemohol sedieť v jednom autobuse s „bielymi“ spoluobčanmi. USA boli vtedy i dnes slobodnejšou krajinou, pretože my sme vtedy boli v časoch hlbokého socializmu a neslobody. Po 40 rokoch neslobody sme si v novembrové dni v roku 1989 vybojovali slobodu a vlastnú cestu dejinami. To dedičstvo prekonávame dodnes a sme kdesi na polceste.
Myslím na slová nebohého prezidenta Havla
Cítim svetlo z porážky lží a cítim lásku mnohých, ktorí nepotrebujú symboly ani prezidenta, zato vedia cestovať s Rómom v jednom autobuse bez predsudkov a nenávistných pohľadov. Veria v silu pravdy a lásky a dúfajú v deň keď „slovenský sen“ bude môcť žiť každý jeden Slovák bez ohľadu na svoju národnosť, príslušnosť k akejkoľvek menšine alebo farbu pleti.
Sme na dobrej ceste, vytrvajme!
