Začiatkom týždňa som musel zájsť do jedného miestneho supermarketu zaparkoval som totiž na jeho parkovisku. Bolo najbližšie k úradu v ktorom som strávil dve hodiny čakaním v nekonečnom rade ľudí žiadajúcich o pomoc vševedúcich anglických úradníkov. Keďže som za parkovisko zaplatil L1, ktorú mi supermarket odpočíta z môjho nákupu z úradu som zamieril do supermarketu. Nerád nakupujem a ak musím tak nakupujem veľmi rýchlo. Nemám rád supermarketovú taktiku predaja. Cestou z úradu som na nič potrebné neprišiel,žena nakúpila v sobotu a tak som hneď z prvého regálu zobral balík chleba a zamieril k pokladniam. Chlieb sa vždy zíde a ak nie dá sa zmraziť. Pri pokladni moju pozornosť upútala stará pani vedľa ktorej som sa postavil. Vyzerala a určite aj bola veľmi stará. Z košíka vybrala svoj nákup a poukladala ho na pohyblivý pás vedúci k predavačke. Hneď ako odložila nákupný košík pod pokladňu začala svoj neveľký nákup prepočítavať. Chlieb,malé mlieko,maslo,syr,čokoláda,paradajky,plechovka fazule v paradajkovej šťave. Sedem vecí na každej vyznačená cena. V dlani zvierala päť librovku a nejaké drobné pence. Peniaze mala určite dobre spočítané,no nákup prepočítavala viac krát. Tesne predtým ako prišla k predavačke viackrát chytila do ruky čokoládu pozerala na jej "akciovú " cenu a zrejme premýšľala nad tým či ju kúpiť. Čokoláda skoro skončila vedľa pokladne no nakoniec ostala na páse a neskôr sa ocitla v taške. Keď stará pani, určite to bola dôchodkyňa,odchádzala pozeral som za ňou. Určite si ma nevšimla a určite nevie,že mi jej bolo veľmi ľúto. Svojím rozhodovaním sa nad jednou čokoládou ma prinútila zamyslieť sa nad trpkým osudom mnohých starých ľudí. Ľudí ktorí nás priviedli na tento svet, pripravili nás na cestu životom. a postarali sa o našu budúcnosť. Čím všetkým museli prejsť? Prežili vojnu,hlad,chlad,celý život pracovali,platili dane,splodili svojmu štátu synov a dcéry. Budovali socializmus,kapitalizmus,fabriky,cesty,obrábali polia.....postarali sa o našu budúcnosť!
Ku koncu ich životov ich každá vláda využije, zdvihne im dôchodky na konci volebného obdobia v nádeji,že ich budú voliť v ďalšom volebnom období. Nikto okrem ich vlastných detí na nich neberie ohľad. Nikto sa nezamyslí,že na sklonku ich životov by títo ľudia mali mať dostatok všetkého a netrpieť núdzu.
Bola to čokoláda,ktorá ma prinútila k zamysleniu sa nad životom starých pre spoločnosť už nepotrebných ľudí. Čokoláda ,ktorá ma znova utvrdila v tom,že biznis neberie ohľad na nikoho. Socialny systém štátu nezohľadňuje potreby tých ktorí ho živili celý svoj život. Nemali by sme zabúdať,že aj my raz skončíme na dôchodku a budeme odkázaný na rozhodnutia iných. Ak zákon a socialny systém nezohľadňuje potreby jeho občanov asi by sme s tým mali niečo robiť. Morálna povinnosť by mala byť postavená nad zákon.
