V sobotu napoludnie prichádzame z Prahy, kde sme mali pracovné povinnosti. V rádiu počúvame o povodniach a nešťastných osudoch ľudí, ktorých zaplavilo v severných Čechách, v Sasku a juhozápadnom Poľsku. Prognózy zvyšovania hladiny riek sú nepriaznivé. Kontrolujeme, či máme so sebou kartičku cestovného poistenia, ubytovanie je rezervované v hoteli Aviv, slušné 3 hviezdy iba niekoľko zastávok električky od centra Drážďan. Všetko je zariadené v orientálnom štýle, víta nás ruský personál, recepčná je milá a ochotná. Počítač s internetovým pripojením v lobby miestnosti je pripevnený k stolu masívnou reťazou.
Ponáhľame sa do mesta, naším cieľom je Zwinger, svetoznáma galéria s dielami flámskych, holanských, nemeckých a iných majstrov. Vytrvalo prší, počasie ako stvorené pre múzeá a galérie. Veľké nádvorie so striekajúcimi fontánami a ornamentmi trávnikov je obklopené palácovými budovami. Zbierky sú prehľadne a tematicky rozdelené podľa štátov a období, napríklad francúzski maliari 19. storočia. Videli sme už takmer všetky najvýznamnejšie galérie sveta, táto sa im vyrovná. Škoda, že je zakázané fotografovať.
Antické a biblické motívy, romantizmus, krajinky, zátišia, chlapec cikajúci a súčasne pijúci víno z veľkej čaše. V jednom krídle je najväčšia výstava porcelánu, akú som kedy videl. Čína, Japonsko, neďaleký Meissen, porcelánové vázy a misy, porcelánové zvieratá v životnej veľkosti, postavičky, ozdoby, porcelánové kvety.
Vychádzame na terasu, lemovanú sochami, máme výhľad na Staré mesto. Pozeráme na Residenzschloss a katedrálu. Presúvame sa k budove opery, začína husto liať, nachádzame útočisko v reštaurácii, po niekoľkohodinovom úmornom pochode po galérii si zaslúžime neskorý obed. Ceny sú asi ako u nás, len pivo je podstatne drahšie.
V nedeľu po neuveriteľne luxusných raňajkách sa prechádzame po nábreží Labe. Je jasná obloha, cesta pri rieke, lavičky a nástupné môstíky k výletným lodiam sú zaplavené.
Baroková katedrála je pozoruhodná, práve slúžia omšu. Presne o desiatej otvárajú slávnu galériu Albertinum, od roku 2002 po ničivej povodni úplne zrekonštruovanú a v júni tohto roku opäť sprístupnenú verejnosti.
Rodinove sochy - mne sa páči Mysliteľ, obrazy van Gogha, Picassa, ale aj úplne moderné umenie, pre ktoré nemáme pochopenie. Veľké plátno s rovnomerne nanesenou šedou farbou s názvom Šedá nespĺňa ani minimálne kritériá, aby sme ho mohli označiť za umelecké dielo.
Prechádzame sa po uliciach starého mesta, je nádherný slnečný deň, ľudia korzujú a vychutnávajú si nedeľu. Pristavíme sa pri soche Martina Luthera, prejdeme popri Frauenkirche.
Autom prejdeme Nové mesto a po nábreží rieky Labe proti prúdu, prechádzame cez most na pravý breh. Tu sú vilové štvrte a luxusné rezidencie, smerujeme k zámkovému komplexu Pilniz s rozsiahlym parkom, pestrou kvetinovou výzdobou a nebezpečne vyzerajúcou riekou.
Rozhodujeme sa, kadiaľ pôjdeme domov do Martina, cez Čechy sa nám nechce, vyberáme si cestu E40 smerom na východ. Sme úplne príjemne šokovaní, pretože pekná diaľnica A4 nás sprevádza až po Katowice, bez akýchkoľvek prekážok alebo dopravných výluk prejdeme vyše 400 km, potom opravená rýchlostná komunikácia až po poľský Czieszin. Vo chvíli, keď vchádzame do Českého Těšína, začína sa motoristické peklo, poskakujeme z jednej jamy do druhej, cesty sú rozkopané, ale nepracuje sa na nich, dopravné značenie mizerné, a najmä nebezpečné, a toto trvá cez Čadcu a Žilinu nepretržite až do Martina. Zatiaľ, čo u nás sa len tára a zdôvodňuje, že nie sú peniaze a postavíme niekoľko kilometrov diaľnic za 10 rokov, Poliaci postavili za niekoľko rokov stovky kilometrov diaľnic z eurofondov. Sme doma, Drážďany stoja za to a všetkým vám ich odporúčam navštíviť.
