Konzervatívny výber (KV) sa ako internetový denník objavil na monitore našich počítačov len pred nedávnom. Štart mal veľmi ostrý a za dva mesiace dokázal na seba naviazať viac ako 330.000 párov očí. Pritom stále stúpa. Rozhodujúci podiel na úspechu má zaiste osoba Milana Krajniaka, ktorý je vydavateľom KV, a sám seba označuje za „Posledného Križiaka“. Milan má zaiste cit pre slovo aj pero a vie sa vžiť do kože „konzumenta“ svojich článkov.
Spusteniu portálu Konzervatívny výber predchádzala akási predpríprava na portáli Posledný Križiak, kde Krajniak predtým publikoval. Sériou 24-roch článkov o podnikateľskej skupine PENTA trafil Krajniak na strunu doby a pritiahol na seba pozornosť masy liberálnejších čitateľov agnostického vyznania, ktorým jednoducho vadia finačné skupiny. Sériou článkov o duchovnom živote, modlitbách a svojom úprimnom vzťahu k Bohu zase Krajniak dokázal osloviť konzervatívcov s náboženským cítením.
Návštevnosť jeho „Križiaka“ sa tak v priebehu jedného roka ustabilizovala na mesačných číslach 100.000 čitateľov a viac. Sympatický mediálny obraz muža - bojovníka, ktorý neohrozene a sám bojuje proti finančným žralokom spolu so šťavnatosťou jeho informácií vystrelili Krajniakov portál do čísiel, o ktorých sa iným internetovým médiám iba sníva. A navyše tým Krajniak získal mediálny imidž prenasledovaného hrdinu, po ktorom idú vplyvní darebáci z bisnisu či politiky, ktorých sa nebojí zase on a pri svojom písaní ím ide tvrdo „po krku“.
Úspešnému štartu Krajniakovho Konzervatívneho Výberu zároveň prial aj príliš váhavý a opatrnícky postoj konkurenčného média s názvom Postoy, ktorého ohlasovaný Konzervatívny denník nie a nie vzniknúť. A to napriek tomu, že už usilovne vyzbieral desiatky tisíc EUR na svoj vznik a prevádzku, o čom píšem takisto (v článku TU). A kedže je Krajniak ostrieľaný stratég, ktorý sa desaťročia pohyboval v prostredí politického marketingu, ani teraz nezaváhal a štart jeho Konzervatívneho Výberu tak mohol byť taký raketový, ako ho dnes vidíme.
Potiaľto v poriadku, dá sa len blahoželať a zložiť poklonu. Asi takto sa má bojovať, žiť či podnikať. A ja sám – osobne - som pre oba Krajniakove portály prispel výraznou mierou. Lenže ešte je tu jedna nepríjemne konzervatívna hodnota, a volá sa Pravda. A tá sa aj pre bojovníka Milanovho formátu môže stať rovnako jeho Waterloo.
Za prvý problém Konzervatívneho výberu totiž považujem práve Krajniakov hon na čísla. Lebo čísla sa s pravdou nezvyknú kamarátiť. Správanie sa portálu totiž viac ako seriózne noviny pripomína správanie sa nebankovky, ktorá na konci dňa sadne a s kalkulačkou netrpezlivo kreslí grafy. Alebo správanie sa politickej strany, ktora mesiac čo mesiac s napätím očakáva, čo „vylezie“ z Focusu. Krajniak už navyše ohlásil vznik ďalších príbuzných webových portálov, ktorých cieľom bude spojiť jeho „nádoby“ a naplniť ich až po okraj. Žeby nový oligarcha na obzore?
Lebo síce chápem, že všetci žijeme z peňazí, a preto som si ich od Krajniaka za svoju úspešnú tvorbu aj pýtal (hoci neúspešne). A teda nemôžem hodnotu článku a informácie v ňom pomeriavať výlučne cez číslo čítanosti. Ak som naozajstný novinár, nehľadím na záujmy mojich prípadných kamarátov ale zverejním pravdu tak, ako je, alebo aspoň ako sa javí. A ak som naozajstný editor, tak si za svojim novinárom stojím: bez ohľadu na prípadné komplikácie alebo výšku čítanosti toho-ktorého článku. A mal by som rozumieť tomu, že hodnotu môjho portálu mi nevytvárajú nahodilí weboví zblúdilci uchytení kdesi na Facebooku či na stránke o počasí, ale pravidelní čitatelia - fajnšmekri, ktorí sa na portál opakovane vracajú najmä kvôli jeho kvalitnému obsahu. A za ten obsah sú časom ochotní aj zaplatiť. Lenže ten kvalitný obsah vytvárajú len kvalitní ľudia. Lenže tých tiež treba adekvátne zaplatiť. Konzervatívne? Absolútne.
V kontexte „honu na čitateľa“ potom neprekvapuje, že za mesiac máj bol ako najčítanejší „článok“ na portáli vyhodnotené video z hokejového zápasu SR v Ostrave, keď diváci vulgárne vypískali predsedu parlamentu Pellegriniho. Predbehol ho len Boris Kollár so svojim životne-dôležitým posolstvom pre Slovensko a ešte akýsi Cigáni, čo mali dorezať bieleho chlapca. Konzervatívne? Nie, iba primitívne.
Druhým problémom KV je novinárske hľadisko. Konzervatívny výber neotvára takmer žiadne spoločenské témy relevantným spôsobom. Nejde do hĺbky, iba hrá na city. Nerobí investigatívu, nerobí reportáže, nemá žiadnu vlastnú redakciu ( a ani redaktorov). Portál v súčastnosti nerobí takmer žiadnu vlastnú prácu, iba sťahuje a vyťahuje informácie z rôznych cudzích zdrojov. Beží na autopilota na báze dobrovoľných prispievateľov. Taký totálny low cost.
V spoločensky pálčivých témach, akou je napríklad rómska otázka, robí konzervatívcom ešte aj medvediu službu, keď podnecuje klišeovité postoje veľkej časti našej rasistickej spoločnosti. Namiesto poctivej novinárskej práce, ktorá so sebou prináša aj riziká (alebo neúspech!), Konzervatívny výber radšej stavia na istotu: ostáva v pohodlnej editorskej pozícii a obsahovo iba kĺže po spoločenskom povrchu.
Príkladom sú jeho opäť „originálne“ videá, ktoré sú natočené takým lietajúcim mini-vrtuľníkom. Patria opäť k „najčítanejším“. Síce sa z nich dozviete, ako býva Haščák, Fico či Široký, avšak tento typ informácie má úroveň prinajlepšom „Topky-es-ká“ a pre konzervatívneho čitateľa prinášajú nulovú informačnú hodnotu.
A aj keď Krajniak prináša Výber svojich správ čitateľom (zatiaľ) zadarmo, na portáli webu už zverejnili číslo účtu, kam môže konzervatívny čitateľ posielať svoje štedré príspevky. Opäť netrasparentný účet, a opäť neohlásená verejná zbierka protizákonného charakteru. Do čerta už s takými konzervatívcami!
Do tretice; mojou najvážnejšou pochybnosťou je pri Konzervatívnom Výbere motivácia. Od začiatku až podnes neviem povedať, o čo vlastne Krajniakovi ide. Majú to teda byť noviny? Alebo je to iba biznis-projekt? Alebo mu ide o vstup do parlamentu? Alebo všetko naraz?
Krajniak je známy z aktívnej politiky. V rokoch 2003-2006 bol v prezídiu Fondu národného majetku, neskôr pracoval na Lipšicovom Ministerstve vnútra a keby sa minulý rok neboli bývali rozkmotrili, asi by dodnes figuroval ako kľúčový človek Hnutia NOVA. Krajniakovi ľudia – najmä bratia Pčolinskí - stoja v pozadí oboch jeho portálov a sú zase známi z organizovania rôznych „antigorilích“ protestov. Okolo politiky sa motajú takisto od nepamäti. Jeden z bratov Pčolinských Peter je členom prípravného výboru Krajniakovej novej politickej strany s názvom Hnutie 300. Krajniakov tím už vyzbieral viac ako 10.000 podpisov, potrebných na zaregistrovanie hnutia na Ministerstve vnútra. Stane sa tak v krátkom čase a Krajniakova strana sa tým stane de iure aj de facto pripravená na parlamentné voľby 2016. Organizačne, personálne a so silným mediálnym krytím.
Tak teda aká je pravda? Posledný Križiak, rytier a samuraj v jednej osobe si túto otázku bude musieť zodpovedať sám. A vlastne aj nám - bývalým či aktívnym fanúšikom Konzervatívneho výberu. Lebo je síce fajn, že sa Milan za politické ambície nehanbí a ani ich pred nami neskrýva.
Lenže úvaha, podľa ktorej vytvorím médium s názvom Konzervatívny výber najmä pre to, aby som správne vyhecovanej a nezorientovanej internetovej mase mohol v správny okamih povedať, že ktorá obálka je na vhodenie do volebnej urny tá najviac správna, by mne prišla veľmi cynická.
A rovnako cynická by mi prišla úvaha, že to celé je iba škaredý biznis-plán s cieľom čo najlepšie ho potom zobchodovať a už nikdy nechodiť do roboty.
Záver: podľa všetkých dostupných informáci sa mi Konzervatívny výber javí ako všetko možné, než ako seriózny novinársky projekt. Nevadí, nepopálili by sme sa prvý raz. Ale zaplače konzervatívny čitateľ, ktorý si na vplyvné internetové naozajstné konzervatívne médium bude musieť na Slovensku ešte chvíľu počkať.
A s ním aj skutoční konzervatívci.
Peter Skladaný
Copyright Peter Skladaný 2015, všetky práva vyhradené
Všetky fotografie v článku boli prevzaté ako nechránené zo spoločnosti Google spolu s uvedením zdroja.
Text možno prevziať ako celok formou hypertextového prepojenia. Čiastočne len so súhlasom autora.
