V tomto rozhodnutí štát, resp. Finančná správa, konštatuje z titulu svojej moci zistenia, ktoré sú konečné a záväzné. Do tej doby kým sa nepreukáže opak.
Pri daňovej kontrole je spravidla prítomný daňový subjekt či účtovník na jednej strane, a na strane druhej zamestnanec správcu dane. Toto personálne zloženie dáva základ ekonomickej fundovanosti. To znamená, že proces daňovej kontroly sa riadi väčšinou ekonomickými reáliami.
Keď na jednej aj druhej strane „sedí“ ekonóm, kto zaručí, že dôjde k precíznemu dodržovaniu zákona?
V našej advokátskej praxi sme absolvovali nespočetné množstvo daňových kontrol a zistili sme, že častokrát sa zákon opomína a výsledky daňovej kontroly sú niekde mimo, len nie v intenciách zákona.
Dodávateľ je nekontaktný, odberateľ neexistuje alebo sme dokonca v inom konaní zistili, že obchod je fiktívny. Tak toto sú veľmi časté dôvody, kedy správca dane konštatuje porušenie zákona a podnikateľovi dáva pečiatku nie príliš seriózneho, resp. častokrát ho rovno zamestnanci označia za daňového podvodníka.
Ak sa daňový subjekt voči takto „ustálenému“ záveru neohradí alebo sa nesnaží správcu dane korigovať vo svojej extenzite, z rozhodnutia je právoplatné rozhodnutie a máme na svete, čierne na bielom, potvrdenie, ktorým sa z podnikateľa odrazu stane daňový podvodník.
Môže Vám toto správca dane urobiť? Môže, pretože právo slúži „len“ tomu, kto o svoje právo dbá!!!!!
Sme svedkami situácií, kedy namietame postup správcu dane, kedy namietame a vyvraciame zásahy daňovej kobry a zväčša úspešne. Ak správca dane alebo daňový úrad chce o Vás rozhodnúť, že ste daňový podvodník, bohužiaľ, nemá na to právo.
Ak sa teda správca dane vyjadrí o niekom, že je to daňový podvodník, alebo spáchal trestný čin, netreba sa zľaknúť, nemá na to právo. Jediný, kto to môže konštatovať je predsa súd, a nie správca dane.
Najľudovejší pojem z oblasti daní je „vratka DPH“ alebo familiárne „vratky“. Je spoločenským povedomím, že ak niekto inštitút vratky alebo vratku DPH uplatní, tak niečo nie je v poriadku. Skutočnosť je však niekde inde, je to normálny inštitút uplatňovania daní. Každému podnikateľovi sa stane, že v niektorom období má väčšie náklady ako výnosy a preto ho hneď treba likvidovať?
Zasa tu len narážame na ignoranciu zákona. Ako advokáti stojíme pri daňových subjektoch ako strážni psy zákonnosti. Je veľmi dôležité, aby pri každom úkone bol dodržaný zákon – pri miestnom zisťovaní či prerokovaní protokolu. Dokonca aj pri výsluchoch.
Ako advokáti stojíme pri každom úkone, nestačí nám len názor správcu dane, že vypočuli takú a takú osobu a podľa toho vedia o čom bol ten daný obchod.
Prečo sme nemali aj my právo byť pri takom výsluchu? Ako vieme čo tá osoba skutočne povedala? Prečo sme nemali právo aj my sa pýtať, keď toto právo nám dáva zákon?
Prečo má podnikateľ trpieť za to, keď si jeho dodávateľ alebo odberateľ neplní povinnosti voči štátu?
Správca dane nemôže konštatovať Vaše pochybenie len preto, že pochybil iný subjekt. Kriminálny úrad finančnej správy a.k.a. KUFS nemôže len tak vtrhnúť k Vám do firmy a prehrabávať sa v dokladoch v akých si zmyslí.
Práve tento zákonný rozmer v procese daňovej kontroly chýba, a ak podnikateľ na zákonnosť voči nemu nedbá, môže sa ľahko stať daňovým podvodníkom na základe rozhodnutia štátu.
