Skôr jako začnete čítať článok sa chcemospravedlniť za slová a písmená, ktoré mi automaticky Word prehodil . Ďakujem zapochopenie!
Je 1 deň před Dňom matiek a ja ráno vstávam o8,00. Idem podporiť materské centrá na Slovenku v mojom meste. Máme akurátv meste Deň kvetov. Fajn! Určite veľa ľudí a veľa podpory Materskýmcentrám. Zišli sme sa na dohodnutom mieste asi 6. Vytvorili sme 3 skupinky podvoch. Ja som bol počas celého dňa s takou fešulou. Chodí na školu kam ajja, je ôsmačka. Tak fajn, určite to bude O.K. Ešte predtým jako sme sa rozišlina rýchlo nás poučili kam máme chodiť, kde nie a o 12,30 sa stretáme aodovzdávame pokladničky s peniazmi. Každá skupinka dostala pokladničku aasi 400 pohľadníc, za ktoré sme zbierali „dvacku“. (to máme všetko predať?!,pozerali sme na tú škatuľu jako na zázrak… veď ani 100 nepredáme!) Zobrali smesi ešte menovky, že sme dobrovoľníci a máme povolenie na zbieranie peňazí +tričká a niečo pod zub. Vychádzame a hneď sme stretli milú staršiu pani.Zastavili sme ju plní očakávania či nás podporí.
„Dobrý deň, nechcete podporiť Materské centrázakúpením pohľadnice za 20,-Sk?“ – naša obľúbená veta, ktorú sme v ten deňzopakovali minimálne 100x.
„Áno, samozrejme, podporím Vás!“ – fuu, ale stenás potešila teta (pomysleli sme si v duchu) teta si vybrala pohľadnicu adala 20,-. Kam ideme? (otázka, ktorú sme tiež často opakovali) Veď poďme nanámestie! Dobře, tak poďme. Kopec ľudí, to bude ale plná pokladnička. A tak smesa s mojou „parťáčkou“ rozišli- ty choď na pravo, ja idem na ľavo. Ideokolo mňa staršia pani, tak ju zastavím s prosbou: „Dobrý deň, nechcetepodporiť Materské centrá zakúpením pohľadnice za 20,-Sk?“ Stará pani na mňapozrela a divným pohľadom mi povedala: „A akože mňa kto podporí?!“ Tak sompekne poďakoval a zaželal pekný deň. Idem ďalej. Predomnou asi dve mamičkys deťmi v kočiaroch. Nadýchol som sa a ideme: : „Dobrý deň, nechcetepodporiť Materské centrá zakúpením pohľadnice za 20,-Sk?“
„Áno, dajte mi dve, aj mne dajte dve!“ Vav, som jaale šikovný (pomyslel som si) Medzitým sme sa asi 3x stretli s ďaľšímiskupinkami, ktoré tiež mali poloprázdne pokladničky a plnú škatuľu pohľadníc.Aleveď času dosť, do 12,00 predáme aj škatuľu! haha Tak ideme při mliečny bar,tam chodí veľa ľudí. Mladí sympatický pár ide okolo mňa tak nádych a ideme: :„Dobrý deň, nechcete podporiť Materské centrá zakúpením pohľadnice za 20,-Sk?“ Reakcia?Chcete ozaj vedieť? Dievča sa otočilo na mňa a povedalo mi: „Pál do pi*e!“Čože?!! No dik teda! Povzbudený touto reakciou som išiel ďalej. Pozerám nahodinky ale čas ide tak pomaly… Rozhodli sme sa, že ideme do města. Směrautobusové zástavky, kam inkam? Prevažne starí ľudia, no teda ďakujem. (Týchsme sa už radšej ani nepýtali, pretože jeden s ich používaných argumentovbol, že načo to oni budú podporovať, keď to nie je pre nich. Zaujímavý názor,ozaj!…) Ideme ďalej, prechádzame na druhú stranu. Tam sme zastavili asi 10ľudí. Každí si na naše počudovanie kúpil. Pokladnička sa zapĺňa. Jako dobře…10,30 pozrem na hodinky. Poďme naspäť do toho města. Zas sa stretámes ďalšou skupinkou dobrovoľníkov. Zastavíme sa na kus reči.
„No jako vám to ide?“ – pýtame sa ich
„A sak v celku dobře…“
Tak sa držte- popriali sme si na záver a išli dopráce! Směr mliečny bar! Veď tam sa nám darilo. Oslovujeme ľudí, pohľadnice sastrácajú v taškách ľudí. : „Dobrý deň, nechcete podporiť Materské centrázakúpením pohľadnice za 20,-Sk?“ – Ďakujem, už mám! (blbé, asi 5x sa nám tostalo, tak sme sa zasmiali a poďakovali, zaželali pekný deň a Dovidenia!) Prídeza mnou mladé dievča, ktoré som před chvíľkou oslovil. Dáva do pokladničky 20.Ani som nič nemusel hovoriť. Vyberte si ktorú pohľadnicu chcete. Máme dvadruhy. Čas ubieha a mi máme čoraz plnšiu a plnšiu pokladničku.
„Dobrý deň, nechcete podporiť Materské centrázakúpením pohľadnice za 20,-Sk?“- oslovil som mladú ženu s ruskakom nachrbte a ružou v ruke. „Samozrejme, počkajte.(hrabe v batohu a vyberápeňaženku.) „Ale ja mám len 200, nerozmeníte mi ju prosím?“ Fuuuu, je mi ľúto,to nemôžem keďže pokladnička bola 4x prelepená bezpečnostnou páskou. „Tak ja toidem rozmeniť a prídem.“ Po chvíľke príde, dajte mi dve! S každého druhujednu. Dáva 50 s komentárom: „Drobné si nechajte!“ Dobře, ďakujeme.Usmejeme sa a ide preč. Je 11,30 a mi máme zaplnenú pokladničku, ak niektoprispieva, musí dobře potrepaťs pokladničkou aby sa tam zmestila. Prišla za nami druhá skupinka: Končímeuž, poďte aj vy! Veď už to nikto nekupuje, každí to má. (akí sme dobrí, všetcimajú naše pohľadnice!) Ideme na určené miesto, prichádza i tretia skupinka.Pozeráme na pokladničky: hurááá, mi máme najviac!! :D Voláme pani, ktorá to mána starosti: prídem za 15 minút, počkajte ma prosím. Po 15-minútach prišla,zobrala pokladničky, poďakovala a išli sme domov.
A to som si myslel aké bude jednoduché.S pocitom pomoci som sa rozlúčil s mojou „parťáčkou“ a išli smedomov.
Aj tu som zistil, že nie všetko je také jednoduchéjako sa na prvý pohľad možno zdá. Ale čo už. Každý člověk je iný, má rozdielnenázory, reakcie.
Týmto chcem pozdraviť všetkých, ktorípodporili kampaň „Míľa pre mamu“ všetkých dobrovoľníkov z Hlohovca ale i celéhoSlovenska, ktorí zbierali peniaze ale aj tým, ktorí peniaze dávali a podporili úžasnúvěc akou sú deti a materské centrá, ktoré sa o deti starajú.
vďaka!
logo kampane: "Míľa pre mamu"
každí dobrovoľník dostal okrem menovky aj pekné žlté tričko.
takéto pohľadnice smepredávali cena pohľadnice bola 20,-Sk
