Je pondelok, moja cesta sa uberá do školy. Rozhodol som sa ukončiť štúdium, prečo to tu nebudem teraz rozoberať. V škole som odovzdal knižky a moja cesta smerovala na autobusovú stanicu. Nič zvláštne… Na zastávku prišiel autobus, ja som nastúpil, zaplatil lístok.
Neviem prečo, zrak mi padol na zastávku Tesco autobusu. Hore, na zastávke som zbadal maketu veľkej klubovej karty. ( Tesco v jednotlivých mestách skováva tieto makety, kto ju nájde vyhráva 100€ a je zaradený do velkého zlosovania o hlavnú cenu). Neváhal som, vystúpil som z autobusu :D a hľadal som spôsob, ako tú veľkú maketu dať dolu. ( bola vo výške, nedočiahol som tam). Prvé čo ma napadlo bolo si ísť požičať metlu do oproti kvetinárstva. Pani predavačka mi zjavne nedôverovala no po chvíľke presviedčania mi metlu požičala. Snažil som sa márne, hádam aj 15 minút som sa pokúšal tú veľkú tabuľu dať dole. Nešlo to… a tak kartu som nechal tam, nešťasne nastúpil do autobusu a dúfal, že na druhý deň ju tam nájdem. :D
Na druhý deň, keď som doma vysvetlil všetkým o čo ide sme sa vybrali do Trnavy na spomínané miesto, taktika nacvičená všetko pripravené… Prídem na zastávku, pozriem sa na miesto kde bola tá karta skovaná… čo nevidím? :D niekto ma predbehol! :D a tak mi v hlave prebehlo asi výstižné porekadlo… „Kto neskoro chodí, sám sebe škodí“.
Týmto by som chcel pozdraviť „nálezcu“, ktorý našiel maketu klubovej karty a istú výhru 100 EUR na autobusovej stanici v Trnave na zastávke TESCO autobusu a zagratuloval mu, že mal viac šťastia ako ja :D
P.s.: Vtedy ma to strasne mrzelo, že sa mi to nepodarilo dať dolu, no teraz sa dobre na tom postupom času zasmejem čo všetko som spravil pre to, čo som nakoniec nedosiahol :D :D :D
