Veru tak, pamätám sa, ako keby to bolo včera, ako sme sa rozlúčili so spolužiakmi, s triednou profesorkou a rozbehli sa od brán školy na prázdniny. Áno, bolo to ako včera. O pár dní je tu opäť škola, čas kedy sa začne zarezávať... Časy, keď si už ťažko jeden z nás bezstarostne príde o pol noci domov, keď sa bude len tak flákať po meste...
Ak zhodnotím tieto prázdniny, boli celkom v pohode... Brigádu som mal naplánovanú na august, ale vďaka Bohu začala sa mi už od júla... Opäť v Domove dôchodcov. Tento krát v štátnom, nie ako predošlom, súkromnom... Nemôžem sa sťažovať, páčilo sa mi. Menej pacientov, menej starostí ale aj tak zodpovedná práca nie pre každého... Zážitky ostanú navždy, a teším sa, keď za 20 rokov budem len spomínať na ne.
Prajem všetkým študentom a študentkám veľa elánu do učenia, úspechy a optimizmus a Vám ostatným už neškolopovinným veľa osobných i pracovných úspechov.
Peter Sloboda
