Všetko to začalo cez letné prázdniny keď somnastúpil do spomínaného domova pre dôchodcov ako dobrovoľník. Hneď ma privítalajedna pani s ktorou sme si vytvorili veľmi dobrý citový vzťah. Keď som malvoľnú chvíľku, vždy ma našli na jej izbe ako sa rozprávame. O bárs čom: počasí,politike, o plánoch, ktoré sme si dávali na ďaľší deň. Bola to super babka,nezabudnem ako ma zavolala na plaváreň a aby som nemusel platiť vstupné,povedala mi : „Peťuldo, chyť ma za ruku a poviem, že si môj doprovod.“ Potom sama pustíš a môžeš isť do bazéna. Alebo ako sme na jeseň išli zbierať listyv parku, ako sme išli na ihličie v Zime a robili ikebany v haledomova.
Toto je málo napísaných zážitkov,ktoré s ňou mám, o viacerých veciach vieme len my dvaja. Nikto viac,pretože len mne sa pani Margitka priznala.
Včera som bol v robote apopoludní zvoní telefón, s tou správou, všetci sme sa hneď rozplakali, keďžeto bolo naše slniečko, ktoré žiaľ, už nikdy neuvidíme. Ale v srdci ostávaa máme Vás stále v srdci a v mysli!
Som si na 100% istý a ako to ajhovorili všetci, že pani Margitka ma mala rada, a keď sa na mňa pozeráte určiteviete, že aj ja Vás mám rád a aj keď ma už nikdy neoslovíte, nezabudnem na Vása mám Vás v mysli.
Pani Margitka bola super človek, ktorýsi zaslúži veľký obdiv a stáva sa mojim vzorom a idolom, česť Vašejpamiatke, pani Margitka!
na spoločnej fotke
