Mám informatiku a práve som dopozeral reláciu 112, keďževčera som bol unavený, pozerám ju teraz. Niečo úžasné... Zamysleli ste saniekedy nad tým, čo by ste robili keby nie sú medzi nami takí ľudia, ktoríčasto obetujú svoj život na záchranu iného ? Ja dnes... Zavoláte na tiesňovúlinku a po chvíli sú pri vás strážni anjeli. Zdravotáci, policajti a požiarnici.Pred nedávnom som si robil kurz PP, naučil som sa postupy ako sa zachraňujúživoty ľudí, ako postupovať pri epilepsii, zástave dýchania a iné. Alepovedzme si, že niektorí ľudia si túto pomoc nevážia. Stávajú sa ľahostajnýmivoči nielen svojmu ale aj cudziemu ľudskému životu. Len príklad: bol som naceste z Trnavy domov a pred nami išla RZP(rýchla zdravotná pomoc) sozapnutou sirénou aj majákmi. Efekt? 0 bodov! Vodičov to vôbec nezaujímalo.Načo?! Veď k nim pomoc nejde... nech čaká... to je správny postoj? Myslím,že nie. Človek nepociťuje žiadnu potrebu ísť v ústrety „malým veciam“ aždo chvíle, keď bude on odkázaný na pomoc takýchto ľudí s veľkým srdcom,ktorí niekedy veľa riskujú. Klobúk dole pred takýmito ľuďmi, ktorí sú obetaví a veľmidobrí voči c u d z í m ...
Preto buďme ohľaduplnejší, nevieme kedy budeme odkázaný naich pomoc my.
