Pamätám sa, ako som bol malý a tie ruky sa ma jemne dotýkali. Keď som sa narodil, hneď ma vložili do náručia matky a tie láskavé ruky ma utišovali, keď som plakal. Tie láskavé ruky sa o mňa starali počas celého detstva, keď som sa učil papať, uväzovať si šnúrky na topánkach, jazdiť na prvom bicykli, keď hladili ma při úspechu, ktorý sa mi podaril, keď utešovali ma, keď sa mi nedarilo.
Matkine ruky!
Človek, každí z nás hľadá oporu ľudí, ktorí mu rozumejú. V detstve je oporou detí mama. Týto ľudia vždy pri nás stoja, keď je dobre, ale aj vtedy, keď sa nedarí. Sú tu vždy pre nás, ochotní vždy pomôcť. Matkine ruky sú vždy pre mňa istotou, že je tu niekto, za kým keď prídem, obíjmu ma, dajú mi pocit materinskej lásky, dôveri, ruky mamy.
Obeta matky je pre svoje deti nielen v detstve ale aj v dospelosti veľká, často si neuvedomujeme, čo všetko a za akou obetou pre nás robia naše mamy. Aj keď im niekedy zabudneme za to dobro, ktoré každodenne pre nás robia zaďakovať, opätovne hľadajú pre nás len to dobro, mama nikdy nechce svojmu dieťaťu zle, aj keď niekedy si myslíme, ako nás obmedzujú. Mama nedopustí na svoje dieťa, je pre ňou všetkým čo má, a aj preto nás tak nesmierne milujú. Jeden deň patrí mamám, je to Deň matiek, kedy sa naše pohľady a slová vďaky viac ozývajú a prejavujú mamám najkrajší cit, aký môže človek človeku dať – lásku.
Takže milá moja mama, ďakujem Ti za všetko čo pre mňa robíš, aj keď si to niekedy nevážim, som k Tebe zlý, no i napriek tomu Ťa lúbim a som rád, že Ťa mám . :)
