Môj deň, pripomínam sviatočný strávim v práci. Brigádujem v jednom obchodnom dome na oddelení pokladní a oddelení nápojov. Ráno začínam na nápojoch. Palety sa pomedzi regálmi len hemžia. Ober minerálnych vôd je obrovský. Nečudo. Sú tu sviatky Veľkej noci. Viete si predstaviť ako to tam vyzerá. Fólie z minerálok a malinoviek + kartóny sa odkladajú do špeciálnej nádoby na kolieská. Volá sa to gíter. Ten pravidelne vynášate do skladu cez predajňu. A tu začína náš problém, plný gíter presúvam cez uličku smerom ku skladu do lisu. Zákazník stojaci s nákupným košíkom mi blokuje prechod. Slušne poprosím, aby ustúpil a ja som prešiel. Nič, ignoruje. Ide okolo kolegyňa, ktorá ho opäť vyzve, aby ustúpil s košíkom do vedľajšej uličky. Postoj zákazníka? Zarážajúci, desivý, na človeka, ktorý robí poriadok aj pre neho a je na nohách od 5,00 hod. pripomínajúci posledný šenk v meste:
„ Drž hubu, ty krava sprostá!“
„Nech počká, kým si nakúpim!“
Predavačka sa mu snaží vysvetliť že poriadok na oddelení je prioritou pre spokojnosť zákazníka a lepší výber tovaru. Zákazník nechápe, kričí, nadáva.
A teraz moja otázka… Myslíte si, že predavačky a predavači v obchodoch sú niečo menej ako iní ľudia, keď sa niektorí k nim správajú doslova ako k handrám? Prečo si zákazníci vybíjajú agresivitu a nervozitu na pracovníkov v obchodoch? Veď keď ste nervózni s davu ľudí pohybujúcich sa v preplnených obchodoch, zájdite do malého obchodíku, keď niekoho obťažuje na chvíľku si presunúť košík z miesta na miesto. Je fakt „obdivuhodné“ čo predvádzajú niektorí nielen na predajni ale aj pri blokovaní tovaru. No mi zostávame profesionálni a držíme sa hesla:
„Náš zákazník, náš pán – aj keď ma do tváre opľuješ, ja Ti poďakujem za nákup a nevrátim ti ten pľuvanec…
