Ako dobre viete, študujem na zdravotníckej škole v odbore diplomovaná všeobecná sestra. Výučba prebieha v škole – teoretická časť a praktická sa koná na základných oddeleniach v nemocnici a v Zariadení pre seniorov /domov dôchodcov, teraz to má nový názov, skratku ZpS./
Na každom oddelení praxujeme mesiac. V Zariadení pre seniorov je to iné, pacienti sa tam nemenia a tak ich často po tom mesiaci spoznáme. Ich vlastnosti aj to, čo môžeme od nich čakať. Mám na mysli ich reakcie, správanie…
Na praxi sme boli aj tento týždeň. V piatok to bol posledný krát. Od budúceho týždňa nastupujeme na prax do nemocnice.
Naša „služba“ začína o 7:00 hod. Pri príchode na oddelenie pozorujeme, že prebieha ranná toaleta. Pacientom sa menia plienky, vykonáva sa hygiena, obliekajú sa do „domáceho odevu“…
Pripájame sa.
Ideme od konca, pani D. je už oblečená. Sťažuje sa, že sa jej ťažko dýcha. Pozorujeme zadychávanie. Pani D. to má na psychickom podklade. Pomáhame jej prejsť na stoličku k oknu, upokojujeme ju, že pri okne sa jej bude lepšie dýchať. Chvíľku sa u nej zastavíme, utešíme ju, že pred nami je slnečný deň, ktorý isto prinesie niečo nové…
Nasleduje naša obľúbená izba. Pani B. je srandistka, možno aj práve preto sme si ju za ten mesiac obľúbili najviac… Pani je obézna, treba ju umyť, vymeniť plienku a obliecť. Pomáhame si, jeden by to sám nezvládol. Pani B. nás vždy rozveselí. Je to srandistka! Ako naposledy… Po celkovom kúpeli v sprche sme prišli na vozíku do izby, osušili sme ju a pripravili sme si čisté oblečenie. Pani sedí na vozíku a ja sa skláňam a obliekam jej ponožky. Pani B. niečo zamrmle. Nepočujem a tak sa jej pýtam, čo hovorila. Začne sa smiať… Na ten smiech nikdy nezabudnem. Neviete, či sa smeje alebo plače… Ten smiech môžete kľudne charakterizovať ako záchvatový… Pozrieme na spolužiačku, nevieme, čo si máme myslieť. A pani B. sa dosmeje, pozrie na mňa a povie: „To je riťka!“ No, a teraz sme na rade s výbuchom smiechu my so spolužiačkou…. :D Nachvíľku sa zastavíme a nevieme sa dosmiať!
Kto by čakal takú reakciu od starej pani v Domove dôchodcov? :D
A pointa článku? Že domovy dôchodcov nie sú pochmúrne miesta, kde sa len zomiera. Sú to miesta, kde si uvedomujete svoju dôležitosť. Často nahrádzate klientom ich rodiny, máte k nim oveľa bližší vzťah, ktorý nie je len na roly zdravotník – pacient. A verte, že dobrý a úprimný vzťah geriatrickí pacienti ocenia. Sú vďační za každé milé slovo, za každé pohladenie a úsmev, ktorý im darujete.
