Nikomu nemusím pripomínať, akú dlhú cestu absolvovali sestry aby boli končene zaplatené tak, ako si zaslúžia. Petíciou i protestami si vybojovali zvýšenie platov, ktoré im ministerstvo garantovalo zákonom o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier. Ministerstvo spravilo zákon, nie nadlho.. Rozhodnutie ústavného súdu tento zákon pozastavilo a sestry zostali sklamané, oklamané a podvedené so strany svojho zamestnávateľa, ktorý ich preraďoval na rôzne funkcie od administratívnych pracovníčok až po sanitárky. Áno, presne tie sestry, ktoré boli v škole 4, niektoré 7 rokov. Neviem, či zdravotná sestra s 30 ročnou praxou po otvorení výplatnej pásky má začať plakať, lebo teraz jej nič iné asi nezostáva. Je smutné, ak zdravotná sestra zarobí v malej liečebni 380 € a pokladník v supermarkete 440 eur, týmto nepodceňujem prácu ani sestry ani pokladníka v supermarkete. Aj keď tu vidím pár odlišností – pokladník v supermarkete má zodpovednosť za finančný obnos v šuplíku, za svoje správanie a iné. A čo sestra? Pracuje s ľuďmi, je zodpovedná za dodržiavanie naordinovaných výkonov, je psychologička, sanitárka, svojim konaním môže niekomu ublížiť – má neskutočne veľkú zodpovednosť za pacienta a svoje činy, výkony, ktoré robí… Niekedy aj nad rámec svojich kompetencií.
Sestry sú nielen sestry, ale aj matky. Každú jednu čaká po 12 hodinovej náročnej službe doma rodina. Musí im navariť, oprať, ožehliť a venovať im lásku a porozumenie. Toto všetko venuje aj pacientom pri lôžku. Na prácu sestry sú kladené vysoké nároky, aj keď nie je adekvátne ohodnotená. Sestry bolia chrbtice, viete prečo? Pretože minimálne množstvo zdravotníckych zariadení spĺňa personálne normatívy. Nie je nič neobvyklé ak má sestra na starosti 20 či 30 pacientov. ( Pre zaujímavosť, moje spolužiačky boli na exkurzii v Nemecku – tam v nemocnici majú jedného pacienta na starosti dve sestry, majú kopec pomôcok, ktoré im uľahčujú presúvanie, polohovanie i dvíhanie pacienta). A čo na Slovensku? Sme radi, ak máme k dispozícii zariadenie s popruhami na kúpanie pacienta, na posteli ho dáme do špeciálnych popruhov, pristavíme zariadenie na zdvíhanie a pacienta na tomto vozíku premiestnime do kúpelne, kde ho osprchujeme. A čo na Slovensku? V nočnej službe pri 30 pacientoch 1 sestra a 1 zdravotnícky asistent či sanitár. Presne 2 ľudia, ani menej ani viac na 30 ľudí. Pripomínam, že náplňou sestry je v nočnej službe dávkovanie liekov, medzi tým odbieha dať pacientovi podložnú mysu, vykonáva polohovanie pacientov, rieši agresivitu pacientov. Toto všetko za 380 eur mesačne. Robí piatky, robí sviatky, víkendy a ešte má ku koncu mesiaca 40 hodín nadčasov.
Myslíte, že to tie sestry bude baviť donekonečna v takýchto podmienkach pracovať? Navštevujem Zdravotnícku školu, v triede nás je do 30. Máme odbor diplomovaná všeobecná sestra, no s každou jednou keď sa rozprávam, povie mi, že ona na Slovensku nezostane. Viete prečo? Pretože tu nemá práca sestry ohodnotenie, ak si porovnáte podmienky v ktorých pracuje sestra v Rakúsku či Nemecku, potočíte hlavou a pri najbližšej príležitosti utečiete niekam preč zo Slovenska. Povedomie ľudí o zdravotných sestrách sa zmenilo. Mám jednu profesorku, ktorá tvrdí že ona nie je „len sestra“ ona je „až sestra“. V minulosti mala zdravotná sestra iný status. Teraz nie je nič neobvyklé, že pacienti pomenujú sestru všelijako ináč len nie sestra. Za obetavú prácu sa dočká kopancov, pľuvancov, vulgárnych prejavov.
Myslíte, že ešte stále sa oplatí byť zdravotnou sestrou na Slovensku? Vytvorte podmienky sestrám, ktoré ukončia školu, tak, aby zostávali na Slovensku a neodchádzali za lepšími pracovnými i finančnými výhodami do zahraničia. Slovensko potrebuje sestry, v zahraničí je ich dosť...
