Všetko tozačalo keď som sa začal zaujímať o prácu a vzdelávanie Mládeže v Červenomkríži. Najprv som začínal ako dobrovoľník na akciách na našom územnom spolkuSlovenského Červeného kríža v Trnave. Ozval som sa do Bratislavy či samôžem zapojiť do nejakých akcií v Bratislave.
Odpoveďprišla asi na druhý deň. V e-maily sa mi predstavil nejaký Jakub- úplnecudzí človek, predseda spolku mládeže v Bratislave. Prostredníctvom ICQsme začali kecať, keď v jeden deň mi napísal, že je možnosť ísť na kurz doBratislavy. Prečo nie, pomyslel som si. Nakoniec s Kubkom sme kecali 2mesiace len cez net… Jasné, idem odpísal som a tešil som sa na 4. apríl. Tendeň prišiel a ja som sa ocitol v Blave. Sám ako chlp v nose som zrazuja stál tvárou v trvár veľkému mestu akým je Blava. Keď som našiel adresuna ktorú som mal ísť a bol som už pred dverami volám Kubkovi: „Čau, už som tu,pridi mi otvoriť.“ Okolo mňa prebehnú dvaja chalani. Nevšímame sa, veď sanepoznáme… Po chvíľke sa jeden vráti: dlhé čierne háro, široký úsmev keď maosloví: „Peťo?“ Áno, ja som to… V hlave mi rezonuje myšlienka kto je tenpredomnou… Neskôr mi to dopáli: „Jakub?“ Jasnéé, serus brácho :) Zvítanie akosa patrí po 2- mesačnej komunikácii. Zrazu sme boli svetlo aj zvuk, prvý krátvidím aj počujem človeka s ktorým som takú dlhú dobu len písal cez net.Niečo úžasné…
Výučba prebiehala, všetko smezvládali super, a dnes keď sme robili skúšky sme sa ukázali ako praví záchranári,ktorí sú na všetko pripravený vďaka super školiteľovi, ktorý nás dobře vzdelával.
Ako vidíteaj na tomto príbehu je super komunikácia cez internet. Super vec.. A mne ničiné neostáva ako týmto článkom pozdraviť super človeka, ktorého som mal podlhom čase možnosť spoznať a zistiť, aký je to super človek. Človek s veľkýmČ. Ďakujem a dúfam, že sa niekde stretneme na nejakej záchrannej akcii .
